Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

novník tvoj zabil ťa. Ak sám odvážny si neznalý prísť, tak sám zabil si seba.“
Pre takého emisára (поклисарю) mal pripravený kôl vysoký a pozlatený celý,
na ktorý ho narazil, a panovníkovi jeho riekol odpíšuc so slovami: nech neposiela
k múdremu panovníkovi neznalého a nevzdelaného muža s posolstvom
(посольство).
Rozbor: Znovu sa tu strieda poklisar s posol.
13. anekdota: Vyrobili mu majstri súdky železné; on naplnil ich zlatom, do
rieky položil a majstrov tých zabiť rozkázal, aby nikto nevedel o spáchanom
zločine, preto menovali ho diabol (дїаволъ).
Rozbor: Opäť je tu spomínaný výraz diabol, vidieť tu, ako sme už vyššie
uviedli, kompozičný rámec.
Tieto anekdoty, ako sa zdá, mali najskôr plniť propagandistické ciele a v žiadnom
prípade nevypovedali o reálnej skutočnosti. Vládca Valašska bol predsa
politicky závislý na mocných krajinách a nebol rovný uhorskému kráľovi či
tureckému sultánovi a navyše napríklad i poslovia a vyslanci požívali v každej
dobe značnú imunitu. Anekdoty okrem toho ukazujú Drakulu „gréckej viery“,
ako sa zahráva so životmi „latinských mníchov“, čiže ani z náboženského hľadiska
mu možno veľkú popularitu nepriniesli.
Nazdávame sa, že osem, príp. viac slov, ktoré sa považujú za doklady rumunského
autora textu, napriek tomu že viaceré z nich sú administratívne termíny,
nie sú dostatočným dokladom na to, aby sme spochybňovali ruského
autora textu. My vychádzame z predpokladu, že anekdoty, ktoré nás zaujímajú,
teda 1 – 13, vznikli na dvore sedmohradského vojvodu slovenského pôvodu.
Tento ich, podľa nás, zbieral za účelom plnenia propagandistických cieľov,
ktoré viedli spolu s nemeckým pamfletom, s žalobou sedmohradských kupcov
a falošným zradcovským dopisom v októbri 1462 k zatknutiu Drakulu.
V spore dvoch teórií, rumunsko-slovanskej a ruskej, sa jednoznačne prikláňame
na stranu ruskej teórie. Niektoré zo slov, ktoré majú svedčiť pre rumunského
autora, možno, podľa nás, považovať za miestne prvky. Takéto sú najmä
slová, ktoré sú nejakým spôsobom späté s administratívnou a vnútropolitickou
oblasťou. Prípadné ďalšie „abnormálne nálezy“ tejto teórie sa dajú, podľa nás,
vysvetliť aj tak, že by sme ich pripísali vzniku textu v slovenskom kultúrnom
prostredí. Jazykovedné fakty síce nie sú dostatočne presvedčivé, ale podporujú
ich aj fakty historické.
Literatúra
ANDREESCU, Ştefan: Drakula. Vlad III. Ţepeş. Medzi mýtem a realitou. Praha:
Nakladatelství Lidové noviny 2001. 282 s. ISBN 80-7106-472-6.
BOLDUR, V. Alexandru: Un Român transilvanean-autor presupus al Povestirii ruse
despre Drakula. In: Apulum, 8, 1970, s. 67 – 76.
Historický slovník slovenského jazyka. 1. zv. Ved. red. M. Majtán. Bratislava: Veda,
vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1991. 536 s. ISBN 80-224-0228-1.
430