Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Ešte aj dnes dominuje v radoch staršej generácie averzia voči prijatiu členov
iného jazykového alebo cirkevného spoločenstva do rodiny. V radoch mladej
generácie komunity je to rôzne. U väčšiny mladých ľudí paralelne so zmenou
hodnotových ideálov dochádza aj k zmene v kritériách výberu manželského
partnera, čo vedie stále viac k miešaniu členov odlišných etník. Je to predzvesťou
akcelerácie asimilačných procesov v radoch členov slovenskej komunity,
keď sa prostredníctvom nových inoetnických rodinných vzťahov amplifikuje
kontakt s kultúrou majoritného spoločenstva. U niektorých zase pretrváva snaha
zostať verným tradícii etnika (pri formovaní postojov k tejto otázke je dôležitá
miera a kvalita kontaktov s príslušníkmi majoritného etnika). Vyplýva to aj
s etnografického výskumu, ktorý realizoval medzi bihorskými Slovákmi J.
Čukan a kol. (2006). Cituje Slovenku z Bihora, ktorá sa vyjadruje k problému
nedostatku chlapcov (kvôli valnému odchodu za prácou na Slovensko a do
ostatných európskych štátov): „Ďefčatoch by bolo, aľe ňebolo chlapcoch. A ak
bolo, tak bratranci. Mňa aňi ňenapadlo choďiť z Rumunom. Rodiča by ňechceľi,
žeby sme sa pomešaľi“ (Čukan a kol. 2006, s. 10).
4. Kontakty s materskou krajinou boli jedným z faktorov, ktoré podporovali
existenciu slovenského etnika v rumunskej diaspóre. Realizovali sa prostredníctvom
osobných kontaktov s rodinnými príslušníkmi, ktorí žili na Slovensku,
odsťahovali sa tam (hlavne počas repatriácie v rokoch 1947-1948), prostredníctvom
osobnej korešpondencie, neskôr masmediálnych prostriedkov. Inštitúcie
zo Slovenska, tiež slovenské inštitúcie z Rumunska iniciovali tieto kontakty: zo
Slovenska sa sem vysielali slovenskí učitelia, knihy, časopisy, organizovali sa
tábory na Slovensku pre slovenské deti z Rumunska, folklórne festivaly, ktorých
sa zúčastňovali aj miestne folklórne súbory: Lipka (Bodonoš), Mladosť (Nový
Šastelek).
V súčasnosti kontakty so Slovenskom sú stále intenzívne. Mnoho absolventov
slovenského lýcea v Bodonoši pokračuje v štúdiu na Slovensku; silnou
motiváciou tohto rozhodnutia je štipendium, ktoré slovenská vláda poskytuje
zahraničným Slovákom. V posledných rokoch nastala valná migrácia bihorských
Slovákov za prácou na Slovensko. Dôsledky tejto situácie komentuje Čukan
nasledovne: „Návštevy svojich detí s nevestami, zaťmi a vnukmi zo Slovenska
mobilizujú vedomie etnickej príslušnosti, umožňujú komunikáciu v spisovnom
jazyku... Objavujú sa nosiče so slovenským folklórom, slovenské knihy a časopisy.
Snaha byť v duchu so svojimi blízkymi na Slovensku... viedla príbuzných
inštalovať si programy slovenskej televízie. Nikde, od Budapešti po Belehrad,
nie je taký intenzívny a kvalitný príjem signálu slovenských staníc ako práve
tu“ (Čukan 2006, s. 9-10).
5. Postoj členov spoločenstva k svojmu jazyku. Ako hovorí Winford (2003,
s. 40): „Loyality to one´s native language and pride about it may encourage
resistance to any foreign incursions.“ U príslušníkov staršej generácie je čitateľná
veľmi silná väzba k rodnému jazyku. Z toho, že v komunikácii vždy
uprednostňujú slovenčinu a v tomto duchu vychovávajú aj svoje deti. Pod vply-
138