Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

„V spolupráci s magistrátom sme jej ponúkali ubytovanie v zariadení Fortuna.
Mala tam mať samostatnú izbu. Pomoc však odmietla,“ odpovedala na
otázku, ako sa snažili riešiť situáciu tejto panej, hovorkyňa mestskej časti Nové
Mesto Valéria Reháčková. Dodala, že územie, kde teraz pani žije, patrí Železniciam
SR. „Oslovili sme ich, aby situáciu riešili.“
„O tejto panej vieme, situáciu sme riešili dohovorom za asistencie železničnej
polície. Podpísala papier, podľa ktorého sa do 21. novembra mala z miesta
„vysťahovať“. Nestalo sa tak. Situáciu budeme riešiť ďalej aj s inými zainteresovanými
stranami, je to skôr sociálny problém,“ povedala hovorkyňa železníc
Nela Blašková. Pani však naďalej zostáva na mieste aj napriek čoraz mrazivejšiemu
a nepriaznivejšiemu počasiu.
Bezdomovkyňa sa toto leto zložila na Žabotovej ulici v blízkosti tenisových
kurtov. Medzitým však opäť prišla zima a pred snehom a dažďom ju chráni len
dáždnik. Ráno si zvykne čítať a počas dňa sa pri nej občas pristavujú ľudia,
ktorí sa jej snažia dohovoriť, aby svoj „letný domček“ vymenila za pobyt v interiéri.
Žena je bratislavskou raritou – bola už zabarikádovaná na Šafárikovom
námestí, potom sa presťahovala priamo pred budovu ministerstva spravodlivosti,
jeden čas sídlila na zastávke na Staromestskej ulici či na hlavnej stanici.
Tvrdí, že v Rači ju pripravili o rodinný dom. Dva roky odmieta akékoľvek sociálne
zariadenie o pomoc.
Na zimu sa nesťažuje, bojí sa len zlodejov.
Znie až neuveriteľne, že v článku, ktorý autorka publikovala po mesiaci
nevytvorila skoro ani dve celé vety.
Autorka však takmer po mesiaci (denník SME, 16. 1. 2007, II. strana, príloha
Bratislava) publikovala opäť nový článok s titulkom Bezdomovkyňa
denne číta noviny (ide o informáciu, ktorú prvýkrát zverejnila 24. 11. 2005,
tentoraz ju však detailizuje („Pani každé ráno pije kávu a číta pritom čerstvé
noviny. Odkiaľ ich má a za čo si ich kupuje, sa nám zistiť nepodarilo.“). Článok
sa začína opäť rovnako: „Staršiu paniu, ktorá už pol roka „býva“ na Jaskovom
rade v škatuľovom šapitó obložená množstvom igelitových tašiek mrazivé počasie
nezlomilo.“
Autorka už tentoraz zrejme považovala slovo šapitó za dostatočne známe
a vysvetlené, že ho ani neuviedla úvodzovkami. Na konci článku sa opäť objavuje
známy úsek, tentoraz obohatený o nové slovo (rarita – nomádka):
Žena je bratislavskou nomádkou – bola už zabarikádovaná na Šafárikovom
námestí, potom sa presťahovala priamo pred budovu ministerstva spravodlivosti,
jeden čas sídlila na zastávke na Staromestskej ulici či na hlavnej stanici.
Tvrdí, že v Rači ju pripravili o rodinný dom. Dva roky odmieta akékoľvek sociálne
zariadenie o pomoc. Na zimu sa nesťažuje, bojí sa len zlodejov. Jana Parkrová
Štvrtý článok s názvom Bezdomovkyňa z Jaskového radu je už v nemocnici,
kde sa opäť opakuje úvodná pasáž:
354