Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

koreňových morfém (Sokolová a kol., 2005) od kompozít odlišujú deriváty
z kompozít. Ide hlavne o typy slovies zmalomyseľnieť, zovšeobecniť, zdvojnásobiť,
ktoré vznikli prefixálno-transflexne zo zložených adjektív: „stať sa malomyseľným“,
„dať všeobecný význam (niečomu)“, „urobiť dvojnásobným“.
Tieto slovesá sa podľa našej mienky vyznačujú rozštiepenou onomaziologickou
bázou z- + -ieť, z(o)- + -iť, onomaziologický príznak je stvárnený zloženým
adjektívom (malomyseľný, všeobecný, dvojnásobný).
Pri nevlastných kompozitách, ktoré vyjadrujú podraďovanie, druhý slovotvorný
základ je nositeľom lexikálnej onomaziologickej bázy, prvý slovotvorný
základ zase lexikálneho onomaziologického príznaku. Zložené slovesá spolurozhodovať,
spolupracovať nemajú onomaziologický spoj, keďže vyčlenená
onomaziologická štruktúra je explicitná a v podstate ekvivalentná s lexikálnym
významom (spolurozhodovať „spoločne rozhodovať“, spolupracovať „spoločne
pracovať“). Kompozitum spolupracovať vystupuje ako domáci slovotvorný
model prevzatej jednotky kooperovať. Ide tu o uplatnenie odlišných slovotvorných
postupov – prefixácia pri prevzatom slovese a kompozícia pri domácom
ekvivalente. Podobné prípady domácich ekvivalentov prevzatých slov (re-setovať
– znovu-nastaviť počítač) sa vnímajú „ako vyvažovanie internacionálnych
modelov tvorenia“ a ako snaha o autochtónnosť a nacionalizáciu (Buzássyová,
2003, s. 45 – 46). Zložené slovesá blahoželať, blahopriať, spolucítiť majú síce
slovotvorný význam „želať blaho“, „priať blaho“, „cítiť spolu“, no tento význam
sa pri slovesách blahoželať, blahopriať dopĺňa aj o implicitné sémy „ústne
alebo písomne“, „pri nejakej príležitosti“, „všetko dobré (nielen blaho)“ a pri
slovese spolucítiť o sémy „byť/mať pochopenie“ „s niekým“, „pri bolesti a iných
problémoch“, ktoré sa navrstvujú ako OS na pôvodný slovotvorný význam (teda
onomaziologickú bázu a onomaziologický príznak) a postupne ho lexikálne
prekrývajú.
3. V príspevku sme pozorovali ternárnu onomaziologickú štruktúru rôznych
typov slovies. Pri nemotivovaných slovesách môžeme vyčleniť formálne len
gramatickú onomaziologickú bázu, ktorá vyjadruje najvšeobecnejší kategoriálny
význam „dejový príznak“. Ostatné zložky sa identifikovať nedajú, tieto slovesá
majú iba lexikálny význam. Desubstantívnym, deadjektívnym a deinterjekcionálnym
slovesám zodpovedá v porovnaní so slovotvornou štruktúrou obrátené
poradie komponentov onomaziologickej štruktúry, teda SZ = OP, SF = OB a implicitný
OS (telefon-ovať, chorľav-ieť, bzuč-ať). Prefixálno-sufixálne alebo
prefixálno-transflexne (príp. v kombinácii s reflexivizáciou) utvorené slovesá
majú rozštiepenú onomaziologickú bázu (na-stol-iť, od-hmyz-iť, roz-konár-iť sa,
po-kašl-iavať). Prefixálne deverbatívne slovesá, ako sú napr. prečítať, dozrieť,
môžu mať okrem predstaveného poradia onomaziologických komponentov aj
poradie, ktoré je symetrické so slovotvornou štruktúrou, teda SZ = OB, SF = OP
a formálne nevyjadrený OS. Implicitný OS nemusí byť vždy nevyhnutne prítomný
v onomaziologickej štruktúre. To je vtedy, keď sa slovotvorný (motivačný)
222