Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ju spomenieme len v prípadoch, keď sa bude prekrývať s niektorou formou
existenciálneho významu. 3
a) Na základe predošlého výskumu možno konštatovať, že absolútna existencia
vyjadruje existenciu niečoho ako takého, neohraničuje ju priestor. Dá sa
vyjadriť spomínanými synonymami: „jestvovať“; „existovať“; „žiť“. V slovenčine
vo vetách toho typu nachádzame sloveso byť a v bulharčine sa používa
neosobný tvar slovesa има. Ďalej sú tieto vety v bulharčine, kde existuje kategória
určitosti, bez určitého člena čo potvrdzuje všeobecnosť výpovede (Nicolova,
1990, s. 237; Juhásová, 2006, s. 34).
b) Dispozičná existencia vyjadruje existenciu niečoho na nejakom mieste
bez jeho určenia, gramaticky vyjadreného príslovkovým určením miesta. Slovesá
mať a byť majú v týchto konštrukciách význam „disponovať niečím“; „byť
naporúdzi“; v bulharčine „разполагам с нещо“. V slovenčine sa v tomto význame
používa zvyčajne sloveso byť, hodne sa využíva aj tvar jesto. V bulharčine
je to sloveso има a tieto spojenia sú obvykle bez člena (tamtiež, s. 35).
V oboch jazykoch sa môže použiť aj sloveso mať, ktoré v tomto prípade viac
ako na existenciu poukazuje na vlastnenie. Vďaka tomu tieto významy často
stoja na pomedzí medzi posesívnym a lokalizačným významom.
c) K lokalizačnej existencii zaraďujeme slovesá mať a byť, ktoré sa viažu
s príslovkovým určením miesta a vyjadrujú existenciu na konkrétne určenom
mieste. Tento význam možno v slovenčine a aj v bulharčine vyjadriť slovesom
byť ako aj slovesom mať, ktoré majú význam „nachádzať sa niekde“; „намирам
се някъде“. Lokalizačná existencia sa v oboch jazykoch vyjadruje oboma slovesami,
tým tento druh existencie predstavuje zložitejší problém a preto aj vyžaduje
komplexnejší opis.
Rozdiel v používaní slovies byť a mať v lokalizačných vetách spočíva v tom,
že v bulharčine je výber slovies motivovaný funkčne, teda funkciou slovesa vo
vete ako aj jeho syntaktickým postavením, a v slovenčine sémanticky. 4 V bulharčine
sa za najdôležitejší dištinktívny príznak pri distribúcii týchto slovies
uvádza fakt, že sloveso има sa spája s menom, ktoré má neurčitý člen a sloveso
съм s menom s určitým členom (Nicolova, 1990, s. 238; Stojanov, 1973, s. 195).
Ďalší okruh problémov súvisí s aktuálnym členením vety a jeho vplyvom na
3
Problematika posesivity je natoľko široká, že jej výskum v oboch jazykoch, nehovoriac
už o opise v prejave Slovákov v Bulharsku, by vyžadoval samostatnú štúdiu. Z toho
dôvodu sa jej na tomto mieste nebudeme venovať. Výsledky výskumu z tejto oblasti
plánujme uverejniť v pripravovanej štúdii.
4
Hovoríme iba o vetách, ktoré vyjadrujú existenciálne významy. V iných prípadoch,
ktorým sa nevenujeme, má výber slovesa vplyv na sémantiku výpovede v oboch
jazykoch. O problematike napr.: Načeva: Начева, Мира: Семантично-функционална
характеристика на глагола имам (върху материал от български и чешки език).
Съпоставително езикознание, кн. 4 – 5. София 1988. с. 59 – 67; Přikrylová, Milena:
Sémantika konstrukcí se slovesem mít ve staroslověnských biblických textech a vývoj těchto
konstrukcí do češtiny a bulharštiny. In: Slavia, roč. 67, č. 1 – 2, Praha 1998, s. 67 – 72.
334