Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

K – krstné (rodné) meno, P – priezvisko, RM – rodinné meno, CH – individuálna
charakteristika, A – apelatívny funkčný člen a MD – meno do domu.
Modelovanie v antroponomastike na Slovensku sa začalo začiatkom 70-tych
rokov, keď Vincent Blanár (Skopje, 1971 a 1972) predstavil označovanie „funkcií“
(dnes funkčných členov a špecificky onymických príznakov). Toto označovanie
sa používalo do vydania dvojzväzkovej monografie Vincenta Blanára a Jána
Matejčíka Živé osobné mená na strednom Slovensku (1978 a 1983); s menšími
zmenami sa používa doteraz (por. Valentová 2003, Jozefovič 2006).
Vo svojej dizertácii som sa zameral okrem iného na prehĺbenie metodiky
označovania modelov, pričom som vychádzal zo stredoslovenského onomastického
materiálu, z ktorého som spracoval ŽM desiatich obcí. V antroponymii
rozlišujem obsahový (jeho súčasťou je motivačný), slovotvorný a syntaktický
model. Obsahový model vyjadruje onymickú platnosť ŽM, t. j. špecificky onymické
príznaky, motivačný model ho dopĺňa o jedinečné onymické príznaky
(motiváciu z hľadiska príbuzenských a iných vzťahov). Slovotvorný model
vyjadruje antropobázu a antropoformant, na nižšej úrovni rozlišujeme slovotvorný
typ, ktorý antropoformant explicitne vyjadruje. Syntaktický model sme
vyčlenili na základe vzťahov, ktoré existujú medzi jednotlivými funkčnými
členmi, ako aj zo základnej funkcie vlastných mien – špecificky podmienenej
identifikácie/diferenciácie jednotliviny. Všetky tieto modely vytvárajú jeden
antropononymický pomenúvací model (por. Jozefovič 2006). Modelové spracovanie
a využitie výpočtovej techniky umožňuje i kartografovať jednotlivé
modely a ich časti.
Zo živého mena musí byť komunikantom jasná (rodinná) identifikácia osoby
a jej pohlavie. Osoba sa v komunikácii identifikuje hociktorým propriálnym
funkčným členom, ich využitie závisí od veľkosti society, kontextu a kotextu.
Pohlavie osoby môže byť vyjadrené apelatívom (Čerťíkova céra, Koncošove
bapka, starí Madáč, mladí Madáčeje, ťeta Dobrotove), lexikálnym propriom
(Martin – Martina, Peter – Petra), prirodzeným rodom FČ (gramaticky silnými
príponami, napr. Poláková – Poláčka, Uhrinová – Uhrinka. Z komunikácie
vyplýva pohlavie v prípadoch: prišiel-Ø za mnou Novákeje; bola tam Hraškovie
a pod. V. Blanár (1972, s. 19) uvádza pri takýchto jednočlenných ŽM ukazovacie
zámená ten, tá a hodnotí ich ako gramatické morfémy.
Medzi FČ môžu byť koordinatívne a/alebo subordinatívne vzťahy. Rozlišujeme
tu pomenúvacie a privlastňovacie FČ. Pomenúvací FČ je substantívum
alebo akostné adjektívum v N sg., napr. Jano Čajka, starí Čajka. Privlastňovacie
FČ sú substantíva v G sg. alebo pl. – starého Čajku žena, Čajkovie Jano
alebo privlastňovacie adjektíva v N sg. – Čajkova žena.
Obsahový model
Obsahový model (ďalej OM) sa skladá z funkčných členov, ktoré vyjadrujú
onymickú sémantiku živého mena. Zisťujeme rozdiely v pomenúvaní v skupi-
229