Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

8) Písmeno щ a skupina сч. Písmeno щ reprezentuje veľmi palatalizovaný
zvuk [š j :] (v závislosti na morfematickej štruktúre niekedy [šč j ]). V padonko-
-prevedovčine sa na jeho mieste často vyskytujú písmená сч a, naopak, na
mieste ortografickej skupiny сч sa niekedy píše щ:
• еще/ещё > есчо/исчо („ešte“),
• товарищи > товарисчи („súdruhovia“),
• считалочка > щиталачка/щиталачга („vyčítanka“) atď.
Padonko-prevedovská antiortografia využíva ešte niektoré ďalšie graficko-
-zvukové vlastnosti ruštiny. Pri niektorých slovách sú možnosti antiortografických
modifikácií také veľké, že sa na písme identita slova značne zastiera, ako
napríklad pri slove апсуждаеццо < обсуждается („posudzuje sa“) alebo
пиисяд < пятьдесят („päťdesiat“). Na druhej strane však tieto modifikácie nie
sú vždy dôsledné, rovnako ako slangové vyjadrovanie nie je hovorením „esenciami“,
ako to nazval Dostojevskij (t. j. maximálnym nasycovaním reči špecifickými
slangovými výrazmi; Skvorcov, 1964). Napríklad ak sa pozrieme na
riekanku v tabuľke 1, ktorá patrí k tým viacej modifikovaným textom (písaným
„esenciami“), zistíme, že v nej ešte niekoľko potenciálne modifikovateľných
grafém ostalo nemodifikovaných (v pravom stĺpci sú označené tučným písmom
v riadkoch 4, 10, 11 a 13). Napriek tomu antiortografia ako súčasť (písaného)
slangu vyjadrovanie sa „esenciami“ do veľkej miery umožňuje, aspoň pokiaľ
ide o ruštinu a v porovnaní s hovorenými slangami.
Špecifiká jazyka padonkov a preveda sa však neobmedzujú iba na antiortografiu
pri súčasnom zachovaní výslovnosti (ak by sa text ozvučoval). V internetových
textoch možno nájsť napríklad aj výrazy кросавчеги, зайчеги a i.,
v ktorých sa afixáciou vokalickej koncovky (-и) dostal pôvodne finálny konsonant
v neutralizačnom postavení do fonologicky „silnej“ medzivokalickej pozície.
To by už malo mať, na rozdiel od tvaru s nulovou koncovkou (кросавчег,
зайчег), vplyv na výslovnosť ([kr∧'safč j ıg j ı], [zajč j ıg j ı]) a malo by dôjsť k odchýleniu
od zvyčajných výslovnostných noriem ruštiny ([kr∧'safč j ık j ı], [zajč j ı-
k j ı]). Ďalej napríklad aj predložka в („v“) sa často vyskytuje ako ф, aj keď nasleduje
slovo začínajúce vokálom, čo by malo implikovať výslovnosť [f] namiesto
bežného [v] v tejto pozícii, napríklad vo výzve ф аццтафку! (в
отставку!, t. j. „odstúp(te)!“, „abdikuj(te)!“). Predstavy, či sa takéto antiortografické
modifikácie majú premietnuť do výslovnosti, sú zrejme nejednotné. Na
blogoch sa spomínajú situácie, keď sa v padonko-prevedovčine aj hovorí, a napríklad
aj v piesni od DJ Slona „Preved medved“ (http://www.djslon.germany.
ru) výslovnosť dôsledne sleduje grafický zápis. Niekedy sa však na blogoch
uvádza, že v tomto jazyku sa na rozdiel od písania veľmi nedá rozprávať, a napríklad
pieseň „Preved“ od skupiny Sikred sa spieva podľa bežných noriem
ruskej výslovnosti, hoci jej text, dostupný na Internete, obsahuje antiortografické
modifikácie (napr. http://www.realmusic.ru/news/16093).
461