Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

subjektívnom postoji hovoriaceho). Keďže ekonomizácia jazyka je aktuálnym
fenoménom, aj korpusové zistenia jasne ukázali, že pomer medzi „normatívnym“
vzorcom I.1A a „nenormatívnym“ I.2A sa stále zmenšuje (graf č. 2). Dopad
fenoménu ekonomizácie jazyka sa prejavuje aj v type I.2A, konkrétne v prípade
používania kopuly v kondicionáli.
I.2A < Keby bol> sval iba natiahnutý, nebolo by to také hrozné.
Tu sa navyše pociťuje ako archaické normatívne používanie kopuly v Kprét
(< Keby bol> sval iba natiahnutý, nebolo by to bývalo také hrozné.) analogické
s použitím príznakového tvaru kondicionálu préterita typu bol by som býval
prišiel.
GRAF 2:
Pomer i.1A k i.2A
600
500
400
300
200
100
488
388
0
i. 1A i. 2A
Používanie vzorca I.2A dominuje v publicistickom štýle, v ktorom sa fenomén
ekonomizácie jazyka prejavuje najzreteľnejšie. Naopak, typ I.1A ako
modelový najčastejšie používa umelecký štýl ako reprezentant tradičnej písanej
podoby jazyka, príp. aj prekladová literatúra.
typ vzorca celkový počet IMG PRF INF
I.1A keby / ak by + Kprét → Kprét 488 73,8% 17,2% 9,0%
I.2A keby / ak by + Kprét → Kpréz 388 54,4% 12,1% 33,5%
Na základe korpusových zistení by azda bolo možné prehodnotiť postoj
o „nenormatívnosti“ modelového typu keby / ak by + Kprét → Kpréz, s ktorým
sa používateľ jazyka stretáva a ktorý sám pomerne často produkuje.
Problematickým z hľadiska časovej súslednosti sa môže javiť typ I.2B, pretože
informáciu o charaktere deja (nie potenciálny) dostáva adresát až v druhej časti
hypotaxe, v podradenej vete. Odhliadnuc od daného typu už samotná najvšeobecnejšia
charakteristika kondicionálu (nereálne deje) poskytuje používateľovi dostatočný
potenciál na vyjadrenie komplexnej informácie o ireálnosti deja.
91