Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

14. Bulhari bývali tam a cez zimu im boli aj kravy tam.
Aj pri vyjadrovaní lokalizačnej existencie je využívaný tvar jesto, ktorý
možno nahradiť synonymom „nachádzať sa“.
15. Otcova stará maminka, mojho otcova stará maminka keď prišli, ono jesto
to aj tam v tej knihy, a keď videli ako tu žijú, ako sa čo, tak potom od žiaľu sa
im puklo srdce.
16. Tu jesto slovenská škola, kostol bol.
17. Ja som chodila do slovenského kostola tam kde si bol.
Príklad č. 18 by mal správne po slovensky znieť: Tuto mali chyžu, či Tuto
mali svoju chyžu prisvojovanie so zámenom si namiesto plného tvaru je bulharským
vplyvom. Príklad č. 19 je formálne podobný predchádzajúcemu, avšak
v tomto prípade je použité mať posesívne.
18. Tuto si mali chyžu.
19. Naši verili, aj kostol si mali svoj.
Na nesprávne používanie týchto slovies poukazuje aj použitie v ustálených
slovných spojeniach. V príklad č. 20 sa v bulharčine používa sloveso има zriedkavejšie
съм + да, ale podobne ako v príkladoch v 3a táto väzba nezodpovedá
slovenským modelom (ako vidíme u Slovákov v Bulharsku prevažuje použitie
slovesa mať ako v posesívnom význame), a tak ju odmietajú. Namiesto nej
použité sloveso byť v indikatíve prézenta, napriek tomu, že by sa žiadalo použitie
futúra. V Košková (2004, s. 474) sa ako ekvivalent pre frazeologizmus
живот и здраве uvádza: a) ak dožijeme, ak Boh dá.
20.Ak je život i zdravia. aj Ak jesto život a zdravie. (Живот и здраве (да има
aj да е)).
V prípade 21 zase nachádzame doslovný preklad, čo je spôsobené tým, že
význam slovesa mať, sa môže chápať aj ako posesívne.
21. A to nemáš druhuo kde klásť. (Нямаш друго къде да сложиш.)
V lokalizačnej existencii, ktorá sa v oboch jazykoch vyznačuje rôznorodými
možnosťami vyjadrovania, badáme prevahu používania slovesa byť, dokonca
aj v prípadoch kde sa v slovenčine aj v bulharčine používa sloveso mať, pričom
použitie mať je často zredukované iba na vyjadrenie vlastníckych vzťahov.
Záver
V používaní slovies mať a byť u skúmanej skupiny môžeme sledovať niekoľko
tendencií. Prvou je zachovávanie slovenských modelov (sa; ni sa), ktorých
existencia je dôsledkom vplyvu bulharčiny a je podporovaná identickým vyjadrovaním
v bulharčine. Druhou je výber takých tvarov, ktoré prvotne nemajú svoj
pôvod v slovenčine, ale v snahe vyhnúť sa tvaru vnímanému ako bulharský sa
hodne uplatňujú v slovenčine Slovákov v Bulharsku. V tomto prípade sa stretávame
najmä s redukovaním použitia slovesa mať v inom ako posesívnom
význame, na jeho úkor sa používa tvar sloveso byť, často v tvare jesto. A konečnou,
treťou tendenciou je doslovné preberanie z bulharčiny, badateľné najmä
pri ustálených slovných spojeniach (ako si).
341