Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Pri sémantickom členení analytických výrazov vychádzame z jednotného
významu tohto typu pomenovania, a teda spojenie nerozdeľujeme a neklasifikujeme
osobitne jeho časti, avšak pri klasifikácii prihliadame na oba komponenty.
Formálne sloveso ako gramatický funktor so všeobecným významom má
vplyv na klasifikáciu verbo-nominálneho výrazu ako celku. V pozícii kategoriálneho
slovesa môže stáť aj pôvodne plnovýznamové sloveso, ktoré je však
v analytickom pomenovaní len nositeľom všeobecného významu. Sponové
a kategoriálne slovesá, ktoré tvoria onomaziologickú bázu analytického pomenovania
nazývame aj operátory. Pokiaľ ide o význam týchto slovies môžu byť
statické, procesné alebo akčné – opierame sa o členenie slovies podľa M. Sokolovej
(1993, 1995), ktorá nadviazala na sémantickú klasifikáciu slovies
a predikátov vypracovanú F. Danešom (1971, 1981), napokon klasifikácia sa
uplatnila i vo Valenčnom slovníku slovenských slovies (J. Nižníková – M.
Sokolová a kol., 1998). Svoje uplatnenie nachádzajú len v spojení s predikatívnym
aktantom (predikatívnym substantívom, adverbiom) ako verbo-nominálne
spojenia.
E. Macháčková (1983) v rámci širšie koncipovaného príspevku o analytických
výrazoch venuje pozornosť aj ich sémantickým aspektom a pri zaraďovaní
týchto lexikálnych jednotiek do sémantických tried vychádza z lexikálneho
významu deverbatívneho substantíva (opiera sa o Danešovo členenie na statické
významy a akčné alebo neakčné deje). Spojením s funkčným slovesom sa
toto zaradenie do sémantickej triedy môže zmeniť. V tejto súvislosti autorka upozorňuje
na možnosť dvojakého stvárnenia jedného obsahu, a to ako statická
situácia (být v pochybnostech) alebo ako neakčný dej (topit se v pochybnostech)
a na rozpor, ku ktorému môže dôjsť medzi významom funkčného slovesa a substantíva.
Pri výrazoch pozostávajúcich zo statického slovesa (být) a akčného
substantíva (na útěku) za rozhodujúce pokladá sloveso, a to na základe toho, že
substantívum je v pozícii pravovalenčného participanta slovesa. Túto nezhodu
napokon vyriešila tak, že celé pomenovanie (být na útěku) z hľadiska významu
predstavuje akčný dej (vyjadrený substantívom) ako dlhšie trvajúcu statickú
situáciu. Sémantické triedy slovies autorka vyčleňuje na základe vyjadrenia fázy
deja (nastání deje, ukončení deje a průběh deje) a v rámci týchto tried ešte
slovesá delí podľa príznaku akčnosti.
Ľ. Kralčák (2005) si za základný organizačný princíp sémantickej klasifikácie
slovies zvolil príznak akčnosti a celú rozsiahlu skupinu akčných, stavových
a procesných predikátov ďalej diferencuje podľa užších významových subkategórií.
Okrem základného delenia možno slovesá členiť a triediť do sémantických
podskupín na základe rozhodujúceho významového prvku v ich sémantickej
stavbe. S. Ondrejovič (1988) sa v štúdii venovanej multiverbizačným procesom
zaoberá i členením verbo-nominálnych pomenovaní (autor používa termín
multiverbizované spojenia) do sémantických podskupín. Vytvára skupinu spo-
536