Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

obyčajne rozpráva o významnej historickej osobnosti. 3 Veľký význam predstavujú
predovšetkým biografie osobností, ktoré sa svojou činnosťou zaslúžili
o všeobecný prospech národa či celého ľudstva. Pre literárnu vedu sú závažné
biografie spisovateľov, ktoré u nás začali vznikať práve v súvislosti s rozvojom
literárnej vedy. 4 Biografia zlučuje zobrazenie vonkajšieho životného priebehu
a vnútorného vývoja osobnosti, ako aj jeho činy, úspechy či tvorbu. 5 Cez obraz
významnej historickej postavy sa osvetľuje doba, udalosti, ľudia a pod. Cestopis
nesleduje takýto cieľ. Vlastný životopis i cestopis sú dokumentárnou autorskou
výpoveďou o sebe aj o svete, ktorá sa podáva v „ja“ – pozícii. V oboch
druhových formách je odlišný vzťah autora-rozprávača k materiálu, preto je
odlišná aj konkrétna podoba ich výpovede v prvej osobe. V cestopise sa autor
pohybuje akoby s kamerou, z miesta na miesto, od faktu k faktu a podáva o tom
správu. Naopak, autor memoárov a vlastného životopisu má celok pred sebou.
Autor životopisu sa pozerá z istého pevného bodu (v prítomnosti) a cez prizmu
svojej terajšej situácie, z dosiahnutého svetonázorového, empirického a emotívneho
bodu. Retrospektívne si tak oživuje svoj predchádzajúci život. Zároveň
autor životopisu hodnotí aj rozličné etapy svojho vývinu, príslušné štádiá svojho
„ja“. Autor cestopisu to zväčša nerobí. Poznáva a interpretuje iba dočasné
„tu“ a „teraz“ svojho „ja“, pretože „cestovateľské“ a „autorské“ „ja“ buď splývajú
(napr. denníkové záznamy), alebo je medzi nimi nepatrný časový rozdiel,
a teda aj minimálny hodnotiaci odstup. Rozdielne postavenie autora-rozprávača,
ktoré je najzákladnejšie v štruktúre oboch druhových foriem, možno sledovať
aj na iných zložkách epickej výstavby. Odlišnú funkciu má monológ, ktorý je
základnou formou výpovede autorského subjektu v oboch druhových formách,
ale aj dialóg. V cestopise predstavuje dialóg iba spôsob, ktorým autor udeľuje
slovo a ktorý môže byť reprodukovaný na základe bezprostrednej pamäti. V životopise
dialóg má charakter vymysleného. Pomáha vytvárať fikciu postavy.
Kompozične sú obe druhové formy budované lineárne. Príbehy a jednotlivé
celky sa ukladajú k sebe podľa priestorovej a časovej postupnosti. V životopise
je však spôsob výberu faktov a ich usporiadanie oveľa voľnejšie.
Pre neurčitosť pojmov a terminologickú neujasnenosť je možno menej
presne určiť vzťah cestopisu k iným formám dokumentárnej prózy, napr. k reportáži,
fejtónu atď., ktoré stoja na pomedzí literatúry a publicistiky. Ťažké je
pritom niekedy určiť vzájomný vzťah jednotlivých druhových foriem i „plochu“,
ktorú pokrývajú. 6 Reportáž predstavuje spravodajsko-beletristický útvar publi-
3
porov. Klátik, Z.: Vývin slovenského cestopisu. Bratislava: SAV 1968, s. 56
– 59.
4
porov. Findra, J. – Gombala, E. – Plintovič, I.: Slovník literárnovedných
termínov. Bratislava: SPN 1987, s. 52.
5
porov. Vlašín, Š.: Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel
1984, s. 47.
6
porov. Klátik, Z.: Vývin slovenského cestopisu. Bratislava: SAV 1968, s. 56
– 59.
532