Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

1. Indexy prerušenia
Prerušenia (z angl. breakes, medzislovné hranice, pauzy) a ich anotácia bude
korešpondovať s ToBI anotačnými systémami iných jazykov, azda až na niektoré
upresnenia. Tak ako v iných systémoch aj v slovenčine odporúčame využívať
systém značenia indexmi
0 - 4 a nejasnosti označovať znakmi „?“ a „-“.
1.1 Charakteristika jednotlivých indexov prerušenia
„0“ – označuje prerušenie, ktoré pri neutrálnej výslovnosti splýva. Ide teda
o hranice vo vnútri slovných celkov (pozri nižšie), napr. medzi predložkou
a slovom, či medzi slovom a enklitikou, napríklad pri spojení „s ním“.
„1“ – označuje prerušenie, ktoré sa vyskytuje v slovenčine najčastejšie a zvyčajne
medzi dvoma slovami.
„2“ – označuje prerušenie, ktoré stojí medzi označeniami prerušení „1“ a „3“.
Je tu mierne narušená plynulosť melódie a často sa vyskytuje pri neprirodzenom
prerušení výpovede.
„3“ – označuje prerušenie, ktoré sa vyskytuje medzi dvoma vetami vo väčších
syntaktických celkoch (napr. v súvetiach).
„4“ – označuje prerušenie, ktorá znamená zvyčajne koniec výpovede. Môže
však ísť aj o symptomatické prerušenie medzi dvoma časťami väčšieho
syntaktického celku.
„-“ – uvádza sa, keď si anotátor nie je istý, ktorú hodnotu indexu prerušenia
má uviesť a váha medzi dvoma indexmi. V takomto prípade uvedie vyšší
z indexov, medzi ktorými sa rozhoduje a doplní znak „-“. Napríklad ak
sa nevie rozhodnúť medzi indexom „1“ a „2“ uvedie „2-“, na označenie
neistoty medzi indexmi „0“ a „1“ sa uvedie „1-“.
„?“ – uvádza sa, keď anotátor nevie určiť index prerušenia.
2. Tónové indexy
Venujme sa teraz schematickému znázorneniu možných melodických priebehov
výpovedí – značenie „tónov“. Značenia pre popis melodického priebehu
preberáme v slovenskom ToBI z predchádzajúcich cudzojazyčných vzorov.
2.1 Charakteristika jednotlivých tónových indexov
H* melodicky vysoko umiestnený akcent
L* melodicky nízko umiestnený akcent
!H*
akcent umiestnený približne v strednom rozsahu melodickej krivky
hovoriaceho, nasledujúci po predchádzajúcom vysokom akcente
L*+H melodicky nízko umiestnený akcent s následným stúpnutím na vysokú
melodickú úroveň hovoriaceho na nasledujúcich slabikách
HiF0 najvyššie melodicky položená úroveň výpovede hovoriaceho, je základom
a pomôckou najmä pre určenie stredného melodického rozsahu
hovoriaceho
98