Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

mocnici, jeden napokon požiadal mestskú políciu o odvoz do útulku.
Tým najväčším je v súčasnosti stanový tábor v priestoroch zariadenia Mea Culpa
v mestskej časti Vrakuňa. K dvom stanom slúžiacim na hygienické potreby
a štyrom na nocľah cez víkend pridali pracovníci úradu civilnej ochrany a hasiči
ďalších päť, takže kapacita sa zvýšila z 50 na 120 lôžok. Prvú noc prišlo 18
nocľažníkov, v piatok 37, v sobotu 55 a z nedele na pondelok tu prespalo už 85
ľudí. Do starostlivosti o osadenstvo sa zapájajú už aj mimovládne organizácie.
V zariadení dostanú bezdomovci jedno teplé jedlo. Nocľaháreň sa otvára o 18.
hodine, prísť však možno až do 23. hodiny, a ráno o ôsmej ju musia opustiť.
Práve vtedy by sa mali o nich postarať mimovládne organizácie - je tam napríklad
klient s malou dcérkou, ktorý prišiel o prácu, a teda aj o podnájom. Teplota je
v týchto dňoch kritická aj cez deň a má to tak vytrvať do konca mesiaca.
Priestory, ako aj elektrinu poskytol prakticky bezplatne magistrát, stany
a vybavenie sú z rezortu vnútra. Jeho šéf Vladimír Palko povedal: „Nemáme
žiadne skúsenosti s humanitárnou pomocou na Slovensku, ale vzhľadom na to,
že situácia tu bola mimoriadna a doteraz počas zimy zahynulo na podchladenie
18 bezdomovcov, tak konáme.“ Zakrátko sa naplnili aj jeho slová o rozšírení
tábora v prípade potreby. Predpokladá sa, že zariadenie by malo fungovať do
konca februára.
Vybudovanie tábora pre bezdomovcov čírou zhodou okolností kolidovalo
s vyprázdnením budovy Mea Culpa, ktorú mesto zverilo na prevádzkovanie
neziskovej organizácii Domov pre každého. V budove bývali prevažne neplatiči,
ktorým našli iné dočasné ubytovanie.
O náročnosti práce s bezdomovcami svedčí i tento kontrast: sú medzi nimi
takí, ktorým útulok umožní zachrániť blízke bytosti, kým nezískajú novú prácu,
a teda aj novú strechu, ale i dve dámy, ktoré v prvú noc došli na nocľah po
polnoci - taxíkom. Gustav Bartovic
Tento stereotyp môžeme identifikovať aj v programe Stroskotanec, ktorý
odvysielala Slovenská televízia prvýkrát 12. 1. 2006. Informoval o tom aj denník
SME (11. 1. 2006, s. 23). V článku sa režisér tejto relácie vyjadril takto:
„Šokovalo ma to, lebo som videl ľudí, ktorým už niet pomoci. Takých, ktorí si už
ani neuvedomujú, kde sú, čo robia a čo jedia. Podľa mňa to už nie sú ľudia, a to
vôbec nepreháňam. Boli to už iba bytosti, ktoré vypijú pol litra okeny, otvoria
nádrž na embéčke, nafetujú sa, aby prežili fyzickú bolesť. Lebo ich telesné
schránky sú v strašnom stave.“ Celkovo sa redaktor v článku venuje skôr relácii
o bezdomovcoch ako samým bezdomovcov, čo však v aktuálnom kontexte
vyznelo ako spájanie oboch tém. „Obraz bezdomovca“, ktorý je tiež vytvorený
na základe tohto stereotypu opisujeme v ďalšom odseku. V článku Stany pre
bezdomovcov sú obsadené (denník SME z 23. 1. 2006, s. II, príloha Bratislava)
sa takto parafrázuje vyjadrenie koordinátora z úradu civilnej ochrany o umyvárni
pre bezdomovcov: „Podľa jeho odhadov sa zo 44 ubytovaných v sobotu
umylo asi 15.“ Tomuto výroku a ani tomuto problému sa nasledovne už nevenuje
žiadna ďalšia pozornosť.
357