Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

čiže prechod deja na substanciu alebo prechod vlastnosti na substanciu (čítanie,
prechádzka, rýchlosť), tak je to možné aj tom zmysle, ako uvádza autorka.
2.3. Pri desubstantívach a deadjektívach utvorených prefixálno-sufixálnym,
resp. prefixálno-transflexným (v kombinácii s reflexívnym) postupom typu oslniť,
nastoliť, zhavranieť, zobraziť je onomaziologická báza rozšiepená (podľa Horeckého
rámcová). V odvodeninách tohto typu môžeme pozorovať malé „slovotvorné
príbehy v skratke“, ktorých motivačný význam sa pomaly presúva do úzadia
a uvoľňuje miesto lexikalizovanému, zväčša metaforickému významu: oslniť – motivačný
význam: „nasmerovať na niekoho slnko“, lexikálny význam: „zapôsobiť
silným dojmom“; nastoliť – motivačný význam: „položiť (ako) na stôl“, lexikálny
význam: „predložiť na posúdenie“; zhavranieť – motivačný význam: „(obyč.
o človeku) stať sa havranom“, lexikálny význam: „(o vlasoch) stať sa čiernym,
tmavým, sčernieť, očernieť, stmavnúť“; zobraziť – motivačný význam: „urobiť
ako obraz“, lexikálny význam: „umelecky, graficky stvárniť“.
2.4. Z onomaziologickej bázy môžeme v istých prípadoch identifikovať lexikálno-gramatický
príznak vidu. Výrazným signálom iteratívnosti – opakovanosti
z hľadiska aspektu bývajú sufixy -ávať (chytávať), -ievať (robievať), -úvať
(spracúvať), -ovať (preskakovať). M. Sokolová (M. Sokolová a kol., 2005) zaraďuje
takéto prípady slovies do modifikačného typu onomaziologickej kategórie,
slovotvorným aktom sa nemení slovný druh ani lexikálny význam, lexéma len
získava jeden sémantický príznak navyše. Teda ako modifikáciu klasifikuje všetky
prejavy lexikálno-sémantickej kategórie spôsobu slovesného deja (Aktionsartu)
– temporálnosť (rozštekať sa, chodievať), lokalizovanosť (doletieť) a modalitnosť
(narobiť sa). V iných prípadoch, prevažne pri bezpredponových slovesách,
z onomaziologickej bázy nemusíme vedieť, či ide o dej dokonavý alebo nedokonavý,
opakovaný alebo jednorazový, keďže existujú jednotky s homonymnou
príponou (dok. skočiť, kúpiť, spojiť – nedok. robiť, trúbiť, čistiť; dok. padnúť,
dýchnuť – nedok. chudnúť, bohatnúť, kradnúť). Rozštiepená onomaziologická
báza (pre-most-iť, o-sln-iť) zväčša signalizuje perfektívnosť dejového príznaku.
K týmto prípadom však nerátame deverbatíva typu pofukovať, pokašliavať, poletovať,
ktoré vyjadrujú prerývano-zmierňovaný spôsob slovesného deja („soveršajemosť“
v terminológii A. V. Isačenka, 1960), či typ vyzváňať, vysedávať
s komplikatívno-intenzívnym spôsobom slovesného deja. Obidva typy vznikli
prefixálno-sufixálnym slovotvorným postupom od základových slovies, resp.
medzistupňovou deriváciou (fúkať → po-fuk-ov-ať, kašľať → po-kašl-iav-ať,
zvoniť → vy-zváň-ať, sedieť → vy-sed-áv-ať).
2.5. Slovesá odvodené od citosloviec a vyjadrujúce zvuk (békať, bľačať,
bručať, bučať, bzučať, čirikať, ehmkať, fučať, gágať, havkať) sú prostredníctvom
svojho slovotvorného významu, v porovnaní napr. s nemotivovanými slovesami,
najtesnejšie späté s označovaným javom skutočnosti, pretože vznikli na základe
zvukovej motivácie, ktorá vychádza z napodobňovania mimojazykových zvukov.
Tieto slovesá predstavujú samostatný slovotvorný typ, ktorého členy sú zjednotené
spoločným významovým prvkom (séma „zvuk“) a spoločným typom
219