Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

tak mu poslúžim. A ty oznám cárovi, že ako pôjdem k nemu, nech nedovolí cár
po svojej zemi nijakého zla učiniť mne a mojim ľuďom. A ja skoro chcem po
tebe k cárovi ísť a daň prinesiem a sám k nemu prídem.“ Cár počujúc to od
posla (посла) svojho, že Drakula chce prísť k nemu do služby, posla (посла)
jeho uctil a obdaril mnoho a veľmi rád bol. Bol, lebo vtedy bojoval s východnými
cármi a stranami a rozhlásil skoro po všetkých mestách a po zemi, že keď
Drakula pôjde, nijakého zla nikto aby Drakulovi neučinil, ale ešte i úctu jemu
vzdávali. Drakula prišiel zo všetkým vojskom a dôstojníci (приставове) cárski
s ním a veľkú úctu jemu vzdávali. On išiel po zemi jeho vyše 5 dní a naraz
obrátil a začal plieniť mestá a dediny a množstvo strašné poplienil a rozsekal,
jedných na koly narazil Turkov, iných napoly rozsekal a upálil, a to i úplných
mládencov, nič neušetril, všetku zem tú pustou učinil, a tých, čo boli kresťania,
na svoju zem zahnal a usídlil a množstvo obrovské koristi vzal a vrátil sa. Dôstojníkov
(приставов) uctil a prepustil rieknuc: „Choďte a povedzte cárovi
vášmu, čo ste videli, koľko som mohol, toľko som mu poslúžil a ak sa mu bude
páčiť moja služba, ja ešte chcem mu takto slúžiť, čo mi budú stačiť sily.“ Cár,
ničoho mu nemôžuc učiniť, s hanbou utiekol.
Rozbor: Tu vidíme, že administratívny výraz poklisar nespôsobuje žiadne
komunikačné problémy, pretože sa strieda s posol. V anekdote je aj ďalší
administratívny výraz, ktorý sa považuje za doklad rumunského autora, a to
pristav „dôstojník“. Uviedli sme už však, že pri administratívnych výrazoch
to je sporné.
4. anekdota: A toľko nenávidel v svojej zemi zlo, že kto učinil nejaké zlo,
kradol alebo lúpil alebo páchal lži a neprávosti, ten nemohol zostať živý. Či to
bol veľký bojar (болąринъ), alebo kňaz, alebo mních, alebo prostý človek, i keď
by veľké bohatstvo mal, nemohol vykúpiť sa od smrti. Taký hrozný bol; prameň
jeho a studňa na jednom mieste boli a k tej studni a prameňu prišli pútnici
z mnohých strán a prichádzali ľudia mnohí a pili zo studne a prameňa vodu,
lebo studená bola a sladká. On pri tej studni na pustom mieste postavil pohár
veľký a krásny zlatý. A kto chcel vodu piť, ten pohár použil a na to miesto potom
postavil a celú on dobu tam bol, nikto sa neopovážil ten pohár vziať.
Rozbor: Za doklad rumunčiny sa považuje výraz bojar, avšak bojar je označenie
šľachtica rovnako rumunské, ako i ruské a v Rusku sa zaužívalo už pod
vplyvom prvých staroslovienskych legiend (pozri Vasmer, 1964, s. 203).
5. anekdota: Raz rozhlásil po celej zemi svojej, že kto je starý a nemocný
alebo akokoľvek na obtiaž alebo chudobný, slepý alebo chromý, všetci majú
prísť k nemu. A zhromaždilo sa nespočetné množstvo spodiny a tulákov k nemu
očakávajúc od neho veľkej milosti (милости). On rozkázal zobrať všetkých do
jedného domu veľkého, už pripraveného, i rozkázal dať im jesť i piť dosýta. Oni
jedli a veselili sa. On sám príde k nim a hovorí im: „Čo ešte potrebujete?“ Oni
všetci odvetili: „To vie Pán Boh len a tvoje veličenstvo, ako ti Boh dá vedieť.“
On hovorí k nim: „Chcete, aby som zbavil vás starostí na tomto svete, aby ste
ničím núdzni neboli?“ Oni čakali od neho veľké milodary a hovorili všetci:
426