Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

nicu blízkych slovanských národov. Výsledkom tejto práce bolo určenie 70 miest
kde „белорусскую речь знают“, a teda po prvýkrát bol vedecky opísaný areál
osídlenia Bielorusov na jazykovom základe. Podľa týchto výsledkov bola vytvorená
etnografická mapa Bieloruska, ktorá sa stala súčasťou prvej časti Karského
celoživotného monumentálneho diela Беларусы – Введение в изучение
языка и народной словесности (Varšava, 1903). Táto prvá časť bola akýmsi
osobitným úvodom do vedy zvanej bielorusistika, okrem toho priniesla
spracovanie bieloruskej histórie a podrobný opis osídlenia, respektíve etnografických
hraníc bieloruského národa. Vedecký svet obohatila o chýbajúcu bibliografiu,
ktorá sa stala praktickou pomôckou pre širokú verejnosť.
Práca bola vo všeobecnosti veľmi pozitívne prijatá a tak Karski pokračoval
vo svojom výskume a čoskoro sa objavila druhá časť „Bielorusov“: Язык
белорусского племени, ktorá pozostávala z troch postupných vydaní: I.
Исторический очерк звуков белорусского наречия (1908), II. Исторический
очерк словообразования и словоизменения в белорусском
наречии (1911) a III. Очерки синтаксиса белорусского наречия (1912).
Prvá časť je venovaná detailnému historickému rozboru bieloruských hlások,
druhá morfológii a tretia rozoberá syntax bieloruského jazyka. Takýmto spôsobom
sleduje cestu bieloruštiny od jej vzniku cez ustanovenie ako jazyka svojho národa,
obnovuje starobieloruské formy a zároveň všetky svoje tvrdenia dokumentuje
tisíckami príkladov zo starých písomných pamiatok ako i z diel svojich súčasníkov.
Hlboký záujem dokazujú aj odborné výklady málo používaných, neznámych slov
a výrazov. Syntaktická časť práce rozoberá všetky druhy viet používaných v živom
bieloruskom jazyku, podáva ucelený podrobný obraz, keď postupuje od jednoslovných
viet až k zloženým súvetiam.
Systém, analýza a dôslednosť charakterizujú každú prácu J. Karského.
Podľa spomienok jeho detí a vnukov to bol človek veľmi poriadkumilovný
s obrovskou dávkou sebadisciplíny. Jeho jazyk bol výrazný, presný a zrozumiteľný.
Jediná spomienka
dcéry na otca je spojená s jeho tvárou za písacím stolom, kde pracoval každodenne
a s veľkým odhodlaním. Spomína si, ako niekedy len na jednej strane
slávnych „Bielorusov“ bolo okolo päťdesiat príkladov bieloruskej reči, čo je
naozaj podrobná práca, ak vieme, že každá časť „Bielorusov“ má približne 400
strán. V tom čase už Karski aj dobrovoľne a bezplatne redigoval Ruskij filologičeskij
vestnik.
Tretiu časť „Bielorusov“ zastihla revolúcia, a tak do nepokojov vyšla len
časť I. Народная поэзия (Moskva, 1916). V rokoch 1915 – 1916 sa Kraski
ocitol v Rostove na Done, kde bola evakuovaná celá varšavská univerzita. Keď
sa roku 1916 stal členom Imperátorskej Akadémie vied, odcestoval do Petrohradu.
Koncom roka 1917 sa však zúčastnil prvého „všebieloruského zjazdu“
v Minsku, na zhromaždení prehováral k ľudu, objasnil svoje zistenia ohľadom
osídlenia a geografickej mapy. Tým si vyslúžil titul „starešina“ tohoto zjazdu
Bielorusov a práve tam sa začala jeho cesta za slobodným Bieloruskom. Stal sa
106