Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

„My sme boli v Chorvátsku na Istrii, v okolí Poreče, Rovinje až po Pulu
a našli sme len málo miest, ozaj vhodných pre deti.“
(www.babetko.sk/)
„Od Puly na juh je nožička písmena spoločná, príbližne na úrovni Rovinje
sa trasy oddeľujú.“
(automix.centrum.sk/iso)
„V lete roku 1983 boli z chorvátskej Rovinji odoslané dva telegramy rádiu
Slobodná Európa v Mníchove.“
(www.szcpv.szm.sk)
„V úvodnom kole vyraďovačky si juniorský európsky šampión z chorvátskej
Poreči z roku 2003 poradil s Poliakom Tomaszom Motykom 15:13 na body,
v boji o osemfinále ale prehral 13:15 s Robertom Andrzejukom, ktorý mu
tak odplatil prehru zo skupiny.“
(sport.sme.sk)
Príčiny možno hľadať v skutočnosti, že Slovákovi Roviň a Poreč jednoducho
znejú ako podstatné mená ženského rodu skloňovacieho vzoru dlaň, ale treba
uvažovať aj o vplyve českých turisticko-propagačných textov, v ktorých je tvar
genitívu singuláru mužského rodu Rovinje očakávaný a správny.
S nedôsledným skloňovaním sa stretávame aj v prípadoch miestnych názvov,
končiacich sa na -ac, ktoré sú v Chorvátsku pomerne časté, napr. Karlovac,
Obrovac, Benkovac, Pirovac, polostrov Pelješac a pod. Prípona -ac sa vyvinula
z praslovanského *-ьcь, v dôsledku čoho -a- v nepriamych pádoch alternuje
s Ø, takže genitív singuláru uvedených miestnych názvov znie: Karlovca, Obrovca,
Benkovca, Pelješca atď. Miestne názvy tohto typu Slováci väčšinou
skloňujú správne, a to z dvoch dôvodov:
1.) V slovenčine sa vyskytujú miestne názvy, končiace sa na -ec, so striedaním
-e-/-Ø-, napr. Lučenec, Hlohovec, Tisovec, Starý Smokovec a ďalšie.
Okrem toho, takéto názvy vyskytujú sa aj v Chorvátsku v oblastiach,
v ktorých sa používa kajkavské nárečie (severozápadné Chorvátsko):
Čakovec, Kumrovec, Ivanec, Šenkovec a pod., navyše ide o najfrekventovanejší
spôsob tvorby názvov dedín v kajkavskej nárečovej oblasti.
2.) Miestne názvy, končiace sa na -ac (gen. sg. -ca) sú pomerne časté v celej
oblasti štokavských nárečí, teda aj v Srbsku, Bosne a Hercegovíne
a Čiernej Hore, takže sú Slovákom dobre známe, o čom svedčí aj pokyn
z gramatiky: „Srbské a chorvátske mená na –ac strácajú pri skloňovaní
samohlásku a: Kragujevac – Kragujevca.“ (Pauliny, 1997, s. 84).
Keďže sa však alternácia -a-/-Ø- (až na ojedinelý prípad chrbát / chrbta)
v slovenčine nevyskytuje, stretávame sa aj s príkladmi, v ktorých sa -a- ponecháva
aj v nepriamych pádoch:
169