Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Konfrontácia cestopisu s inými typmi dokumentárnej prózy
Katarína Vilčeková
Katedra slovenského jazyka a literatúry, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity,
Ružomberok
Cestopis je v rámci literárnej vedy najdôležitejším, najfrekventovanejším
a najrozpracovanejším žánrom cestopisnej a memoárovej literatúry. Z genologického
hľadiska sa začleňuje k literárnym druhom dokumentárnej, publicistickej
alebo umeleckej literatúry. Primárne sa zaraďoval k žánrom vecnej literatúry,
keďže so sebou niesol prvky spravodajsko-dokumentárneho charakteru,
neskôr sa stal aj literárno-umeleckým útvarom. 1
V cestopise sa okrem prvkov dokumentárne spoľahlivého diela literatúry
faktu uplatňujú aj komponenty rozličných typov reportáží, čŕt a impresií.
Žánrovou dominantou cestopisu je rozvíjanie vecných (dokumentárnych) aj
reflexívnych motívov na pomedzí faktu a imaginácie. Pri cestopisnej literatúre
je ťažké zistiť, do akej miery je daný cestopis spoľahlivou formuláciou
faktov či umeleckým stvárnením dojmov. Hranicu medzi literárnou autentickosťou
a dokumentárnou vecnosťou daného cestopisu je možné určiť prostredníctvom
nástrojov modernej literárnej teórie a kritiky. Cestopis, ktorý sa považuje
za dokumentárne spoľahlivý žáner, zaraďuje slovenská literárna veda
primárne do oblasti literatúry faktu a v iných prípadoch sa používa označenie
cestopisná esej, novela, román a pod. Sujetovo-fabulačný motív cestovania
našiel uplatnenie v polymorfii románu, v publicistike a esejistike sa cestopis
pestuje na sujetovo-fabulačne užšie komponovanej ploche reportáže, črty,
reflexie. 2
V tomto príspevku sa diferenciačno-opisnou metódou pokúsime vymedziť
miesto cestopisu ako druhovej formy vo vlastnom poli dokumentárnej literatúry.
Budeme ho konfrontovať s inými typmi dokumentárnej prózy. Ide nám
o niektoré druhové formy dokumentárnej prózy s pomerne vyhranenou štruktúrou
i relatívne exponovanou sémantikou už v samých názvoch (t. j. životopis,
vlastný životopis, pamäti). Týka sa to však aj takých druhových foriem, ktoré
sa pohybujú na pomedzí literatúry a príbuzných oblastí vedy a publicistiky. Ich
druhová podstata je značne nejasná a teoreticky nespracovaná (t. j. reportáž,
fejtón a pod.).
Cestopis sa od životopisnej dokumentárnej prózy líši formou sebavýpovede,
charakterom rozprávania v prvej osobe. Autor dokumentárneho životopisu však
1
porov. Klátik, Z.: Vývin slovenského cestopisu. Bratislava: SAV 1968, s. 17
– 21.
porov. Žilka, T.: Poetický slovník. Bratislava: Tatran 1984, s. 314.
2
porov. Valček, P.: Slovník literárnej teórie A – J. Bratislava: SSS 2000, s. 78
– 79.
531