Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

len sám seba, ba ani dedinu. Stáva sa symbolom človeka očakávajúceho lepšiu
budúcnosť.
„A bol to smiech človeka, ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou,
dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby bol hrdinom, pochybným cukríkom
ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo: slobodu!“ 2
I tu sa prejavuje Urbanova charakteristická technika rozprávania uplatňovaná
v celom románe, kedy autor zámerne vytvára situácie, v ktorých sa motív
mení na symbol.
Ján Števček v doslove k románu Živý bič upozorňuje na fakt, že Adam
Hlavaj nepredstavuje len stelesnenie vzbury proti vojne, či notárovi. Hovorí
o tom, že „Adam Hlavaj nie je revolučnou postavou v zaužívanom zmysle slova.
Je symbolom revolty človeka proti všetkému, čo ho utláča, v mene najvyššej idey,
v mene slobody. V slove sloboda je, zdá sa, aj jeho najhlbší zmysel. Je to prvé
dielo slovenskej literatúry, kde sa o slobode nerojčí, ale kde sa tento najvyšší
pojem chápe ako skutočnosť. „ 3
Milo Urban postavu Adama Hlavaja v románe Živý bič monumentalizuje.
Nedosahuje to však identickým spôsobom ako pri iných postavách, ale predovšetkým
tým, že do charakterizácie tejto postavy vtláča princíp tajomna. Miestami
vytvára dojem, akoby Adam Hlavaj nebol skutočným človekom, ale prízrakom,
nepolapiteľným zjavom, ktorý prekračuje hranice racionálneho chápania
dedinčanov. Princíp iracionality nachádzame aj v nasledujúcich úryvkoch.
„Unikol im, zmizol v sychravej hmle ako prízrak; videli ho ešte keď skočil do
potoka, vyškriabal sa na breh, i strelili za ním, ale v nasledujúcej chvíli nebolo
po ňom ani stopy.“ 4
„Ušlo tak do Vianoc a o Hlavajovi nikto nechyroval. Zmizol, zapadol kdesi,
akoby sa bola zem nad ním zatvorila.“ 5
Autor monumentalizuje túto postavu aj prostredníctvom asociovania ľudových
tradícií, keď miestami vytvára v predstavách dediny projekciu stotožnenia
Adama Hlavaja so zbojníckym ľudovým hrdinom, pripomínajúcim Jánošíka.
Na tomto princípe je vybudovaná situácia polapenia Hlavaja žandármi na základe
zrady i jeho tajomný útek.
„Chytenie a tajomný útek Hlavajov Ráztočanov tak prekvapil, že dlhý čas hovorili
len o ňom. Zarazenie, spojené so sústrasťou, ktoré sa ich zmocnilo pri
jeho chytení, zmenilo sa nasledujúceho rána na radostný povzdych, plný uspokojenia;
trápne napätie zmizlo šmahom i rozhostilo sa po ňom akési zadosťučinenie,
sladký pocit odplaty. Adam Hlavaj im utiekol, vyviedol ich na posmech,
pokoril vrchnosť a ukázal, že ani ona nie je takou všemohúcou, za akú sa vyhlasuje,
že ani ona nemá úplne v moci človeka.“ 6
2
URBAN, Milo: Živý bič. Bratislava: Tatran 1984. s. 358
3
URBAN, Milo: Živý bič. Bratislava: Tatran 1984. s. 363 – 364
4
URBAN, Milo: Živý bič. Bratislava: Tatran 1984. s. 194
5
URBAN, Milo: Živý bič. Bratislava: Tatran 1984. s. 209
6
URBAN, Milo: Živý bič. Bratislava: Tatran 1984. s. 225
477