Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

2. Slovesá vzhľadom na polysémický charakter a slovotvornú rôznorodosť
väčšiny z nich (desubstantíva, deadjektíva, deverbatíva a pod.) poskytujú širokospektrálny
priestor na onomaziologickú interpretáciu. V tejto súvislosti sme
si položili otázku: môžeme na všetky typy slovies (nemotivované, odvodené
z iných slovných druhov alebo zo slovies – prefixálne slovesá, a zložené slovesá)
rovnako aplikovať uvedené princípy vyčleňovania onomaziologickej štruktúry?
Sloveso (bezpredponové alebo predponové) je jednotkou lexikálnej zásoby
jazyka. Zo semiotického hľadiska vystupuje ako znak, ktorý má svoju formu
a obsah. Obsahová zložka jazykového znaku zahŕňa významovú a mimovýznamovú
zložku (J. Dolník, 1990, s. 28). Významová zložka – lexikálny význam
slovesa je utvorená sémovou štruktúrou, t. j. sémantickými príznakmi v istej
hierarchii. Keďže väčšina slovies, hlavne predponových je polysémická, jednotlivé
významy majú túto sémovú štruktúru do istej miery modifikovanú. Táto
modifikácia zasahuje najviac onomaziologický spoj, napr.:
SZ
SF
voň - ať
„vôňu“ [1. „vydávať, šíriť“: kvety voňajú] „dej“
[2. „zisťovať, ovoniavať“: voňať výpary z kuchyne]
OP OS OB
V prípade slovesa voňať OS odkrýva dokonca lexikálno-sémantickú (vnútroslovnú)
konverziu jednotky. Pri lexikálno-sémantickej konverzii majú lexémy
„dva významy poukazujúce na ten istý denotát, pričom ich konvertibilné roly
sú v príslušných slovesno-menných konštrukciách explicitne vyjadrené“ (Dolník,
1990, s. 110). J. Dolník uvádza podobný prípad Mach obrástol kmeň. – Kmeň
obrástol machom. (op. cit., s. 111).
Kombináciou sém sa vytvára konkrétny čiastkový význam polysémického
slovesa. Súhrn čiastkových významov, semém, dáva komplexný význam slovesa.
Ak je sloveso slovotvorne nemotivované, má iba lexikálny význam. V prípade,
že je sloveso slovotvorne motivované, či už odvodené z iného slovného
druhu (odhmyziť, modelovať – desubstantívum, bieliť, bohatnúť – deadjektívum,
oneskoriť sa, spomaliť – deadverbium, vykať, mojkať, osamieť – depronominálium,
fúkať, mňaučať – deinterjekcionálium), alebo ide o deverbatívum (bežkať,
vymyslieť, zadívať sa), okrem lexikálneho významu sa vyznačuje aj slovotvorným,
t. j. motivačným významom. Slovotvorný význam vyplýva zo slovotvornej
formy odvodeného alebo zloženého slova, ktorá je binárna – skladá sa zo
slovotvorného základu (SZ) a slovotvorného formantu (SF). V prípade predponových
slovies formantom je prefix: pre-voňať. Binárna slovotvorná štruktúra
tvorí teda vonkajšiu formu motivovanej lexémy (v našom prípade slovesa),
pričom tejto slovotvornej štruktúre na obsahovej rovine zodpovedá ternárna
onomaziologická štruktúra: OB zastúpená slovotvorným formantom, OP vyjadrený
slovotvorným základom a explicitne, formálne nevyjadrený OS.
217