Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

de relevantných diferenčných vlastností jazykové výrazy, tvary vyčlenia ako
jedinečný typ spomedzi ostatných typov. Tvorenie multiverbizovaných verbo-
-nominálnych výrazov zaraďujeme medzi expanzívne procesy v slovnej zásobe
prispievajúce k vytváraniu dynamiky najskôr v mikrosystéme a následne v makrosystéme.
Ak by sme zovšeobecnili všetky pohyby nielen v slovnej zásobe
jazyka, možno povedať, že dynamika v jednotlivých mikrosystémoch je založená
na procesoch delenia, rozrastania a zhlukovania, teda na procesoch expanzie
a kondenzácie a ďalšie procesy sú ich dôsledkami v makrosystéme.
O expanzívnom pretváraní jedného typu pomenovania na iný typ nemožno
hovoriť v takých prípadoch, ak chýba jednoslovné základové sloveso, z ktorého
vzniká analytický variant. Spojenia bez základového slovesa vznikajú analogicky
k jestvujúcim viacslovným slovesám, vypĺňajú vzniknutú medzeru v komunikácii
– vznikajú teda aktuálne v komunikačnej situácii a postupne sa lexikalizujú
alebo zostanú na periférii ako okazionalizmy, či v individuálnom idiolekte
kreatívneho používateľa jazyka. Na základe uvedeného vyčleňujeme:
1. multiverbizované analytické výrazy
Sú to spojenia, ktoré sú slovotvorne motivované reálnym jednoslovným
ekvivalentom, napr. kontrolovať – robiť kontrolu, žalovať – podať žalobu vytvorené
s cieľom explicitne vyjadriť onomaziologický príznak v podobe deverbatívneho
substantíva. Výsledné spojenia predstavujú expandovanú novú formu,
obsah je zhodný s jednoslovným korelátom.
2. multiverbizované supletívne analytické výrazy
Ide o spojenia, ktorých východiskové sloveso nepredstavuje tú istú lexému,
ale je synonymné s menným komponentom, napr. snažiť sa – vynakladať úsilie
(na základe synonymického vzťahu snaha – úsilie), zamestnať niekoho – dať
niekomu prácu (práca – zamestnanie). Aj v tomto prípade možno hovoriť len
o novej forme.
3. nemultiverbizované analytické výrazy
Sú utvorené na základoch sémanticko-syntaktického modelu, teda sú syntakticky
motivované. Cieľom nie je zexplicitniť významové zložky základového
slovesa, keďže žiadne nejestvuje. V niektorých prípadoch je možné z analytického
výrazu vytvoriť jednoslovný výraz, napr. podať pripomienky – pripomienkovať.
Druhým podtypom je analytické spojenie bez východiskového
slovesa a rovnako aj bez jednoslovného korelátu, napr. robiť prieťahy, mať
ambíciu, dostať šancu, mať chuť. Tieto spojenia predstavujú zmenu formy aj
zmenu obsahu, resp. vytvorenie nového obsahu pridaním lexikálnej jednotky
na základe syntaktického modelu.
4. nemultiverbizované modifikačné analytické výrazy
Obsahujú jeden príznak navyše, zväčša je to fázovosť alebo intenzifikácia
deja. Vyjadrujú určitú zmenu oproti predchádzajúcemu stavu, teda ide o vyjadrenie
nového obsahu novou formou, a to spojením neplnovýznamového slovesa
– modifikátora a menného komponentu, napr. stratiť trpezlivosť, vstúpiť do
konfliktu, získavať na vážnosti, udržať sa v konkurencii, prevziať iniciatívu.
535