Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Následnosť a počet fáz, ktoré sme tu uviedli, však nemôžeme hodnotiť ako
absolútne, platné pre každú minoritnú jazykovú situáciu. Tento proces môže byť
len jedným (aj keď možno najčastejším) zo scenárov vývoja jazyka v minoritnom
spoločenstve. Jedným z momentov, ktorý by ho mohol modifikovať, je napr.
revitalizujúca etapa v existencii jazyka. Podľa informácií, ktoré máme, história
tohto spoločenstva sa uberala lineárne bez výrazných odbočiek od monolingvizmu
v slovenčine k druhému stupňu, u niektorých jej členov k tretiemu stupňu
tohto vzorca. Napr. jazykovú situáciu príslušníkov mladej generácie, ktorí navštevujú
rumunské školy alebo sa dostali do prostredia, kde rumunský vplyv je
veľmi silný, charakterizuje dominancia rumunčiny. Žiaci slovenských škôl zase
preferujú vo svojej komunikácii slovenčinu. Zaujímavým javom, ktorý ovplyvnili
sociálne a ekonomické faktory, je odchod mladých Slovákov z týchto obcí
za prácou alebo za štúdiom na Slovensko. V prípade niektorých z nich sa vyššie
uvedený vzorec modifikuje – objavuje sa moment revitalizácie slovenčiny,
návratu od dominancie rumunčiny k dominancii slovenčiny. A nielen až po
príchode na Slovensko, ale ešte počas domácich štúdií. Uvedieme príklad.
Harasov je obec, v ktorej slovenčina sa dostávala u mnohých respondentov do
pozície slabšieho jazyka. U niektorých predstaviteľov mladej generácie tejto
obce však nastal zlom, pretože nadobudli motiváciu rozvíjať svoju slovenčinu
kvôli štúdiu na Slovensku. Robia teda aj následné kroky: navštevujú slovenskú
školu, čítajú slovenské knihy, vedome sa snažia zvýšiť svoju kompetenciu
v slovenčine.
Slováci odchádzali do Ameriky a na Dolnú zem približne v tom istom čase
a z podobných dôvodov. Čo spôsobilo, že už tretia generácia amerických Slovákov
nemá slovenskú jazykovú kompetenciu, na druhej strane jazyk dolnozemských
Slovákov je stále živý a dominuje v mnohých komunikačných sférach?
Žeby dolnozemských Slovákov bolo viazalo silnejšie puto k slovenskému jazyku
ako tých amerických? Odpoveď je negatívna. Odlišný vývin týchto spoločenstiev
má na svedomí skôr sociálne a ekonomické ovzdušie, do ktorého sa
dostali. A tiež historické faktory, ako napr. repatriácia Slovákov z Maďarska –
z toho vyplývajúce oslabenie slovenskej komunity v Maďarsku. Človek vytvára
dejiny, ale často sa stáva, že nedokáže prekonať diskurz, ktorý formoval jeho
život.
Uvedieme niektoré faktory, ktoré vytvorili vhodné podmienky pre zachovanie
slovenského jazyka ako jazyka, ktorý efektívne plní všetky komunikačné
funkcie.
1. Ekonomický obraz komunity. Ako povedala jedna bihorská Slovenka
„človek, ktorý nemá čo jesť, ťažko bude uvažovať o kráse svojo jazyka. Jedinou
jeho prioritou bude chlieb a zaplatí zaň všetko, čo sa od neho vyžaduje. Niekedy
aj to, čo sa nevyžaduje... Naši Slováci nemuseli platiť jazykom za chlieb.
Pretože im ho dávala pôda. A tá rozumela aj slovenčine.“ Botík (2002, s. 45)
konštatuje na základe pozorovania života minoritných skupín, že začlenenie do
agrárneho prostredia bolo priaznivé pre zachovanie materinského jazyka. Situ-
136