Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

mina – držal si klobúk /držal si svoj klobúk, nechcel vám kaziť kariéru/ nechcel
vám kaziť vašu kariéru – čo možno hodnotiť ako pleonazmus .
Datív vlastníka je možné synonymne nahradiť genitívom vlastníka alebo
posesívnym adjektívom, respektíve posesívnym zámenom. Zatiaľ čo tieto genitívne
väzby sú štylisticky bezpríznakové, datív sa chápe ako citovejší. Je nutné
znova podotknúť, že pri konštrukciách s posesívnym datívom do hry vstupuje
širší kontext a konkrétne lexikálne obsadenie syntaktickej konštrukcie.
K posesívnym formám, ktoré stoja oproti slovám, ktoré nepotrebujú širší
kontext na rozlúštenie posesívneho významu, možno priradiť mnohé ďalšie
spôsoby vyjadrenia posesívnosti. Tu sa sledovaná sémantika môže vyjasniť len
na základe širšieho chápania posesívnosti či širšieho kontextu.
Posesívny význam sa môže vyjadriť v rámci jedného slova prostredníctvom
slovotvorných prostriedkov. Tento spôsob vyjadrenia príslušnosti poznajú všetky
slovanské jazyky a používajú ho už dávno. V monografii Kategorija posessivnosti
v slavianskich i balkanskich jezykach (1989, s. 162) sa konštatuje, že
v starších jazykoch bola neodcudziteľnosť objektov ovládania chápaná oveľa
širšie. S tým súvisí i väčšia rozšírenosť adjektívnych posesívnych konštrukcií
vo forme zložených slov, o čom svedčia i mnohé vlastné mená, ktoré zachovávajú
práve tvar posesívnych adjektívnych spojení. Spomeňme napríklad dochované
onymické pomenovania, ktoré majú pôvodne adjektívnu povahu – typ
Ľubotín, Radvaň (Radovanov), Ždaňa (zo starobylého slovanského mena Ždan),
Semiteš (Sěmitěch), Trenč (Trenъk), Ľubča (Ľubъk), Zbudza (Sъbod), Boleráz
(Bolerad+jь), či Kubín (utvorený od osobného mena Kuba, príp. Jakub), Unín
(Una), Uňatín (Uňata), Kojatín (Kojata), Žilina (Žila), Pribylina (Pribyla),
Vavriš (Vavro), Beňadiková (Beňadik), Paraštiná (Paraska) a pod. (podľa J.
Stanislava, 1958).
Zložené adjektíva typu modrooký, dlhoprstý, bielovlasý, dlhovlasý, krivonohý,
bystrozraký, jemnosrstý, drobnolistý, rýchlonohý, ostrouhlý, rovnostranný,
rovnoramenný a pod. tvoria skupinu tzv. posesívnych zloženín vyjadrujúcich
privlastňovanie pomocou významu „majúci to, čo sa zloženým prídavným menom
označuje“. Pri takomto zúženom chápaní hovoríme o tzv. vlastných posesívnych
zloženinách. Tvoria sa od základu adjektív a substantív vytvárajúcich dvojslovné
spojenie a možno ich transformovať na sčítanie typu jednooký starec = jedno
oko + mať jedno oko. Existuje však aj možnosť vytvorenia spojenia s genitívom,
resp. predložkovej formy – jenmosrstý = jemnej srsti/ s jemnou srsťou. V základe
zloženého slova sa môže objaviť i číslovka – štvorročný, stvoruholníkový,
trojdenný, dvojhlasný, šesťhodinový, osemmesačný. Lexémy tohto typu nemusia
mať len formu adjektíva, objavujú sa i substantívne tvary – čiernokožec, červenokožec,
osemhran, štvorsten, Tešili sa holohlavci, že hrad vyhladujú.; V hostinci
ľahko zistili dlhoprstého, lebo sa našiel svedok: ... (Tatár, 1999).
Zložené slová vyjadrujúce význam vlastníctva možno tvoriť i pomocou
prefixu bez-. Zvláštnosťou týchto slov je ich sémantika. Vyjadrujú totiž tzv.
negatívnu posesívnosť, teda neovládanie, nedisponovanie tým, čo označuje ich
164