Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

severovýchodnej Bukoviny. Sú to miesta, do ktorých sa dostali Slováci. Nielen
z územia dnešného Slovenska (primárna kolonizácia), ale aj z iných krajín, ako sú
Juhoslávia a Maďarsko (sekundárna kolonizácia). Začali sem prichádzať v druhej
polovici 18. storočia a tento proces pokračoval v prvej polovici 19. storočia. Hlavnou
príčinou tohto presunu boli nepriaznivé životné podmienky, ako výrazné
zvýšenie počtu obyvateľstva (napr. v druhej polovici 18. storočia na Orave počet
obyvateľstva vzrástol takmer o 100 %), živelné pohromy (požiare, povodne),
neúroda (v rokoch 1811 – 1817 zomrelo od hladu v 5 župách Horného Uhorska
44 000 obyvateľov) atď. (Michalčák: 1995, s. 22). Podľa sčítania ľudu v roku 1992
malo Rumunsko 22 526 096 obyvateľov, z toho bolo 17 199 Slovákov – 0,1 %
celkového počtu obyvateľov štátu. V roku 1992 v Bihore bolo 8 652 Slovákov,
z toho v Bodonoši 1 056 a v Novom Šasteleku 410 (Štefanko: 1998, s. 20).
V tomto príspevku sledujeme sociálne a ekonomické faktory, ktoré sa podieľajú
na špecifickom profilovaní jazyka slovenských spoločenstiev, ktoré žijú
v lokalitách Bodonoš 2 , Nový Šastelek, 3 Derna a Harasov 4 . Reagujeme týmto aj
na Weinreichovo varovanie pred ignorovaním sociálneho kontextu pri charakterizovaní
určitej jazykovej situácie: „The linguist that makes theories about
language influence but neglects to account for the socio-cultural setting of the
language contact leaves his study suspended, as it were, in mid-air... (a cituje
Haugena /1953, s. 271/) „talk of substrata and superstrata must remain stratospheric
unless we can found it solidly on the behavior of living observable
speakers“ (Weinreich 1953, s. 4).
Lokality, v ktorých realizujeme náš výskum sú súčasťou bihorskej župy,
ktorá je situovaná v severozápadnej časti Rumunska, približne 100 kilometrov
od hraníc s Maďarskom. Bodonoš a Derna sú vzdialené od seba 5 km a tvoria
spolu s obcou Nový Šastelek trojuholník, v rámci ktorého žije jedna z kompaktnejších
skupín slovenskej menšiny v Rumunsku; tvorí výraznejšie percento
z celkového počtu miestneho obyvateľstva, čo prispieva k udržiavaniu vedomia
slovenskej národnej identity u jej členov. V tomto prípade nielen kvalita podnetov,
ktoré zabezpečujú udržiavanie kontinuity vedomia slovenskej národnej
identity, ale aj kvantita subjektov realizujúcich tieto podnety je rozhodujúca. Dá
sa povedať, že tieto dva faktory – počet členov národnostnej menšiny a intenzita
pestovania duchovného života so všetkými jeho hodnotami – sa navzájom
ovplyvňujú. Ak je Slovákov na určitom mieste málo, je pre nich ťažšie rozvíjať
duchovnú tradíciu svojich predkov. Pravdepodobnejší je nástup asimilácie
menšiny majoritným obyvateľstvom tým, že menšina prijme jazyk majoritného
obyvateľstva a stotožní sa s jeho duchovným bohatstvom. Nedeje sa to samozrejme
zo dňa na deň a stojí za tým množstvo socio-ekonomických faktorov.
Lokalita Harasov potvrdzuje túto skutočnosť. Je vzdialená približne 20 km od
2
Po rumunsky Budoi.
3
Po rumunsky Sacalasău Nou.
4
Po rumunsky Varasău.
132