Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ácia bihorskej komunity potvrdzuje tento fakt. Keďže približne sto rokov poľnohospodárstvo
bolo ich hlavným zdrojom obživy, členovia tejto komunity
nemuseli chodiť väčšinou za prácou do rumunského prostredia, čím sa výrazne
obmedzil vplyv majoritného spoločenstva na ich kultúru a jazyk.
Aj keď po čase ľudia začali stále viac hľadať zdroj obživy v iných oblastiach
ako v poľnohospodárstve, okolnosti boli zase načas priaznivé pre slovenskú
komunitu. V roku 1830 sa otvorili v Bodonoši asfaltové bane, neskôr v roku
1888 lignitové bane. To malo za následok zvýšenie nielen životnej, ale aj vzdelanostnej
úrovne slovenskej komunity (Štefanko: 1998, s. 18). Ďalšie pozitívum
bolo to, že ľudia mohli zostávať doma, nemuseli odchádzať od svojich rodín,
nemuseli opúšťať komunitu, čo umožnilo kontinuitu denného kontaktu so slovenčinou.
Na druhej strane existencia baní sem prilákala príslušníkov iných
etnických skupín (Rumunov, Maďarov), čím sa vytvorili podmienky pre vyššiu
mieru kontaktov s ich jazykmi a kultúrou. V tomto období sa húfom preberali
mnohé rumunské výrazy baníckej terminológie.
Táto situácia prirodzene viedla k zvýšeniu miery jazykových kontaktov
a k vzájomnému ovplyvňovaniu týchto jazykov. Spoločenstvo, ktoré bolo
dovtedy viac-menej izolované od ostatných etnických skupín, sa zrazu stalo
križovatkou, kde sa rôzne etniká dostávali do kontaktu a vymieňali si produkty
svojej histórie. Pritom miera ovplyvňovania jednotlivých etník závisela od
mnohých faktorov: počet členov určitého etnika, vzťahy medzi nositeľmi jednotlivých
kultúr a z toho vyplývajúce postoje voči daným kultúram. Dominancia
„rumunského“ bola umocňovaná hlavne tým, že vo vedení baní mali prevahu
Rumuni: zákony, nariadenia boli realizované v rumunčine atď.
V súčasnosti sú už bane minulosťou a obyvatelia Bodonoša, aj ostatných
slovenských obcí, keďže sa už nevrátili k spôsobu života orientovaného na
obrábanie pôdy, musia hľadať zdroje obživy v okolitých mestách a dedinách.
Sú nútení takto vychádzať omnoho viac zo svojej „ulity“, čo amplifikuje možnosti
kultúrnych, teda aj jazykových kontaktov.
2. Kompaktnosť osídlenia. Ako sme už spomínali, slovenské obce sa nachádzajú
blízko seba a prebieha medzi nimi čulá komunikácia vďaka rodinným
a priateľským vzťahom. Slovenskú školu v Bodonoši navštevujú mnohé deti
z okolitých dedín, kde žijú Slováci. Sú teda vytvorené vhodné podmienky na
udržiavanie a zveľaďovanie materinského jazyka.
3. Relatívne uchovanie etnickej endogamie pri výbere manželských
partnerov. K úspechom v zachovávaní etnickej endogamie prispela aj dominantná
pozícia katolíckej cirkvi v živote členov slovenskej komunity a z toho
vyplývajúca snaha vstúpiť do rodinného zväzku len s príslušníkom rovnakého
vierovyznania. V obciach, o ktorých píšeme, Rumuni sa hlásili
k pravoslávnemu vierovyznaniu a Maďari k reformovanému. Vierovyznanie
bolo dôležitým kritériom pri výbere partnera a vnútorný nepísaný, ale silne
pôsobiaci kódex, nedovoľoval „miešanie sa“ s členmi iných cirkevných
spoločenstiev.
137