Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

20 respondentov vo veku od 27 do 83 rokov. Do skúmanej vzorky sú zaradení
Slováci v Bulharsku, ktorí mali oboch rodičov Slovákov a žijú prevažne v zmiešaných
manželstvách, ako aj ich potomkovia. Všetci informátori boli občanmi
Bulharskej republiky a 75% z nich tvorili ženy.
3. Problémy konfrontácie.
Hlavným problémom pri konfrontácii bol prejav respondentov, keďže tí
nehovoria spisovnou slovenčinou, ale nárečím ktoré je vďaka svojej izolovanosti
považované za archaické. Ďalším problémom je idiolekt každého informátora.
Keďže slovenčina v Bulharsku sa nerozvíja a ani v minulosti sa nerozvíjala
v písanej podobe, 14 problém idiolektu rozprávača vystupuje do popredia
o to viac. 15 Tento problém je podporený aj tým, že analýza využíva výlučne
rozprávania. Prílišné zvýraznenie marginálnych, či okazionalistických spojení
sme sa snažili eliminovať výberom takých konštrukcií, ktoré sa vyskytovali
u viacerých respondentov.
a) Pri skúmaní absolútnej existencie sme si všímali výber slovies.
K absolútnej existencii s významom žiť sme sa rozhodli umiestniť aj význam
„žiť istým spôsobom“, vyjadrený zvratným tvarom slovesa mať. Na vyjadrenie
tohto významu sa v bulharčine používa sloveso съм. Pri excerpcii sme sa nestretli
s prípadom, aby bolo v tomto význame použité sloveso mať sa ako je to
v slovenčine.
13
Nepriame, no cenné poznatky o slovenčine v Bulharsku možno získať aj z článkov
v Ročenke Slovákov z Bulharska, ktorú vydáva spolok Slovákov z Bulharska, teda
slovenskí reemigranti z Bulharska. Ročenka je orientovaná populárno – vedecky. Okrem
spomienok a inej vlastnej tvorby Slovákov z Bulharska sú v nej publikované aj štúdie im
venované. Zaujímavými v ohľade ich jazyka sú okrem citovaných aj štúdie V. Gašparíkovej
a S. Burlasovej o ústnej slovenosti Slovákov v Bulharsku. Autorky svoj výskum
uskutočnili po prvých reemigračných vlnách.
14
V tomto prípade sa nemôžeme oprieť o žiadne texty písané po slovensky, s nepatrnou
výnimkou článkov uverejnených v Československom obzore (pozri pozn. č.10), kde
prispievali aj v Bulharsku žijúci Slováci. Vo všetkých prípadoch s ktorými sme sa stretli
boli ale prispievateľmi učitelia v týchto obciach, ktorí neboli autochtónni (v mnohých
prípadoch boli českej národnosti, ale píšuci v slovenčine). Za zdroj pôvodných informácií
nemožno, pre vyššie menované dôvody, považovať ani poviedky zo zbierky Márie Topoľskej
V Putách zeme. Matica Slovenská 1940 : Martin; kde autorka spracovala námety
z prostredia Slovákov v Bulharsku. Iná je situácia pri skúmaní napr. vplyvu srbského
(srbochorvátskeho) jazyka na slovenčinu vo Vojvodine, kde sa citovaná autorka mohla
oprieť nielen o svoju jazykovú kompetenciu, priame pozorovanie, ale aj o slovenčinu
v písanej podobe. Pozri: Myjavcová, Mária: Sloveso byť v slovenčine a srbochorvátčine.
In: Slovenčina v jazykovej enkláve. Vydavateľstvo Ivan Krasko 2001 : Nadlak, s. 94
– 106; tá istá: Slovenčina v kontakte so srbčinou. In: Sociolingvistica Slovaca 2. Veda
1996 : Bratislava, s. 100 – 141.
15
O idiolektoch Slovákov v zahraničí písal napr. M. Sloboda, pozri: Sloboda, Marián:
Jazyk národnostnej menšiny, idiolektné siete a biografie (Slováci v Chorvátskom Iloku).
In: Slovenská reč, roč. 69, 2004, č. 1, s. 13 – 34.
338