Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Kondicionál ako príznakový člen gramatickej kategórie vyjadruje, že „dej,
ktorý sa pomenúva slovesom, by mohol byť za istých podmienok v príslušnom
čase reálny; alebo vyjadruje želanie, aby sa dej stal v príslušnom čase reálnym“
(Morfológia slovenského jazyka, 1966, s. 430). V slovenčine rozoznávame dva
typy kondicionálu – kondicionál prézenta (Kpréz) a kondicionál préterita (Kprét).
V rámci kondicionálu prézenta budeme musieť zohľadniť aj aspekt verba, od
ktorého bol kondicionál utvorený, čiže súhrne rozlišujeme:
1. KONDICIONÁL PRÉZENTA
a) kondicionál prézenta imperfektívnych slovies
b) kondicionál prézenta perfektívnych slovies
2. KONDICIONÁL PRÉTERITA všetkých slovies
Kondicionál prézenta imperfektívnych slovies je svojou sémantikou bližšie
ku kondicionálu préterita, keďže vyjadruje deje nerealizovateľné – fiktívne,
ktoré nemožno uskutočniť v budúcnosti. Naproti tomu vyjadruje kondicionál
prézenta perfektívnych slovies deje, ktoré možno v budúcnosti uskutočniť za
istých podmienok – potenciálne (bližšie Horák, 1993, s. 112 – 113). Dôležitým
aspektom pri skúmaní kondicionálu v korpuse boli najmä jeho komunikačné
funkcie, keďže kondicionál ako základný prostriedok na vyjadrenie modality
berie do úvahy postoj komunikanta smerom k (ir)reálnosti a potenciálnosti deja
v samotnej výpovedi.
Základné komunikačné funkcie kondicionálu podľa Morfológie slovenského
jazyka (1966):
1. vyjadrenie podmienky,
2. prirovnanie,
3. vyjadrenie želania,
4. tendencia, potreba, možnosť vykonať dej,
5. oslabené tvrdenie, skromná výzva.
Vyjadrenie podmienky pomocou kondicionálu sa najčastejšie realizuje vo
forme súvetnej konštrukcie. Tu už zohráva rolu nielen samotný morfologický
tvar kondicionálu, ale podľa našich zistení aj širší syntaktický kontext, príp. aj
poradie viet v hypotaktickom súvetí. Z hľadiska sémantiky podmienkovej vety
hovoríme o dvoch typoch deja – podmienený a podmieňujúci, pričom v nadradenej
vete ide o dej podmienený čiže potenciálny za istých podmienok a v podradenej
vete o dej podmieňujúci, ktorý vyjadruje okolnosti a podmienky realizácie
deja podmieneného. Keďže poradie viet v slovenčine nie je pri vedľajších
adverbiálnych vetách gramatikalizované, nemožno súhlasiť s G. Horákom (1993,
s. 113), ktorý tvrdí, že „objektívne poradie viet [v podmienkovom súvetí] je
vedľajšia, hlavná; aktuálne poradie hlavná, vedľajšia.“ Domnievame sa, že
87