Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Kým Živý bič sa skladá z dvoch častí (Stratené ruky; Adam Hlavaj), v románe
Hmly na úsvite je ich až päť. Jednotlivé časti sú členené na kapitoly bez názvov.
Zaujímavý je aj pohľad na kompozíciu a motivické zameranie jednotlivých
kapitol.
Pre porovnanie sa musíme najprv sústrediť na román Živý bič. V jeho prvej
časti – Stratené ruky – sú jednotlivé kapitoly osnované tak, aby ústrednou postavou
bola vždy jedna z postáv diela. Takéto zámerné usporiadanie umožňuje
rozprávačovi ich prostredníctvom predstaviť želanú problematiku. Či už dedinský
svet, alebo svet vojny. Tieto kapitoly sú prekladané hromadnými scénami
z dedinského života. Autor tak vytvára plastický obraz dediny ako celku, no
zároveň umožňuje sledovanie individuálnych osudov jednotlivcov. Súčasne tak
dosahuje dramatickosť rozprávania a zároveň navodzuje zdanie pomalého plynutia
času. Autor využíva projekciu dediny ako hlavnej postavy diela.
Literárna kritika často upozorňovala na zvláštnu, priam novelistickú, stavbu
románu. Tá je spôsobená tým, že Urbanove kapitoly pôsobia neraz useknuto,
nie je ojedinelé ich samostatné vyústenie, často vypointované akoby nezávisle
od celku románu. Ján Števček upozorňuje aj na zvláštne radenie kapitol. „... kapitoly
sú zoradené tak, aby v románe tvorili kontrast. Kontrast zahŕňa mnoho
z toho, čo bolo povedané predtým a naznačuje ďalšie. Kontrast je v tomto zmysle
skratkou. Preto Urban volí techniku krátkych kapitoliek. Chce skrátiť a tým
dramatizovať svoje rozprávanie.“ 1
Tento princíp charakteristický aj pre novelistiku Mila Urbana sa v druhej
časti románu Živý bič – Adam Hlavaj – tlmí. Tu sa autorova pozornosť sústreďuje
predovšetkým na dianie v Ráztokách, an epilogický zánik, či premenu
niektorých postáv (napr. Ilčíčka, Krista Dominová atď.)a v neposlednom rade
na postavu Adama Hlavaja. Rozprávanie sa dynamizuje aj v dôsledku toho, že
druhá časť zachytáva vyvrcholenie vojnových udalostí a jeho vplyv na dedinský
kolektív. Mení sa aj postoj k vojnovému konfliktu. Kým v prevej časti prevládala
pasivita, až apatia postáv, v druhej časti dochádza k „prebudeniu“. Do
popredia sa dostáva radikálne riešenie situácie, ktoré vrcholí v záverečnej dravej
scéne románu.
Oba tieto princípy autor sčasti uplatnil aj vo výstavbe románu Hmly na
úsvite. No tu je situácia komplikovanejšia najmä s ohľadom na opakované
prepracovanie diela. Identickým zostalo vo všetkých troch verziách rozčlenenie
románového celku na päť častí, ktoré sú členené na jednotlivé kapitoly.
Výrazné rozdiely sú badateľné už hneď v prvej časti. Kým v prevej verzii
v prvej časti (Život biely kôň) uplatňuje obdobné výstavbové princípy ako
v prvej časti románu Živý bič, v druhej a tretej verzii od nich postupne upúšťa.
Tu sa viac sústreďuje na dianie v dedine, no neuplatňuje výstavbové prvky
charakteristické pre druhú časť svojho prvého románu. Tu sme mohli vidieť
predovšetkým dva základné uhly pohľadu. Videnie sveta a udalostí z hľadiska
1
URBAN, Milo: Živý bič. Bratislava: Tatran 1984. s. 365 – 366
475