Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

pondovať s rodom substantív slovenských, pochopiteľné. Táto tendencia má
samozrejme klesajúcu úroveň, pretože obaja rodičia sa riadia systémom okamžitej
korekcie a dieťa sa buď opraví samo, ak rod daného substantíva už pozná
alebo jeho rodovú koncovku na konci príslušného adjektíva už niekedy správne
použilo, a teda ju už má nejakým spôsobom zafixovanú, alebo zopakuje správny
tvar po otcovi. Z hľadiska výskytu týchto slovných spojení pri komunikácii
s malým dieťaťom je pochopiteľné, že sa vo väčšine prípadov jedná o nominatív
singuláru, napr. Martin: „Hänsel und Gretel ist ein schöne Buch“ (namiesto
„ein schönes Buch“, kde koncovka -s v adjektíve je vyjadrením pre neutrum
v nominatíve singuláru (das Buch), alebo Saskia: „Dort war ein kleine Hund“
(namiesto „ein kleiner Hund“, kde koncové -r v adjektíve vyjadruje maskulínum
v nominatíve singuláru (der Hund). Pri známych ženských podstatných menách
majú obe deti už stabilizovanú rodovú koncovku -e, a to ako v nominatíve, tak
aj v akuzatíve, napr. Martin: „Dann hat eine böse Hexe gekommen“ (použitie
nesprávneho pomocného slovesa haben namiesto sein, čomu sa budeme venovať
na inom mieste) alebo Saskia: „Und da stand eine alte Frau“.
Ďalej možno konštatovať, že obaja respondenti si už natrvalo osvojili korektné
používanie genitívu singuláru vlastných podstatných mien, napr. Martin:
„Kann ich Jakubkos Heft nehmen?“ (Jakubko - starší brat)
„Das ist Mamas Bett und das ist Papas“ alebo Saskia:
„Das ist Mias Spielzeug“ To je Miina hračka (Mia - mladšia sestra)
Čo sa týka koncoviek slovesných, u oboch detí je už pomerne pevne zafixovaný
systém časovania nemeckých slovies v prítomnom čase snáď s výnimkou
druhej osoby plurálu, keďže táto sa, aspoň podľa našich pozorovaní, v komunikácii
s Martinom vyskytovala a vyskytuje najmenej často. Určitým spoločným
znakom oboch respondentov je občasné nesprávne časovanie silných nemeckých
slovies v 2. a 3. osobe singuláru prézenta, keďže vo väčšine prípadov tu pri
kmeňovej samohláske -e a -a prichádza k jej zmene, a síce tej, že -e sa mení na
-i resp. -ie (ich spreche, du sprichst, er spricht resp. ich empfehle, du empfiehlst,
er empfiehlt) a -a sa mení na -ä resp. -äu (ich fahre, du fährst, er fährt resp. ich
laufe, du läufst, er läuft). Keďže sa jedná o dosť zriedkavú anomáliu, tendencia
robiť v danom štádiu jazykového vývinu dieťaťa chyby, hlavne ak sa jedná
o jazyk nedominantný, je tu celkom pochopiteľná. Napriek už zmienenému
faktu sa však táto tendencia citeľne oslabuje, pretože vo väčšine prípadov sa
jedná o slovesá, patriace do základnej slovnej zásoby, napr. Martin: „Du musst
leise sein, die Oma schlaft“ namiesto „schläft“, resp. Saskia: „Der Hund lauft“
namiesto „läuft“ resp. Martin: „Ich fähre gleich los“ namiesto „fahre“. V poslednom
prípade sa pritom paradoxne jedná o nesprávnu zmenu resp. prenos kmeňovej
samohlásky z 2. a 3. osoby singuláru na osobu prvú. Takéto prípady boli
však v poslednom období u oboch detí zaznamenané už len ojedinele, pri zmene
kmeňovej samohlásky -e na -i skoro vôbec, napr. Martin (správne): „Jakubko
liest ein Buch“ resp. Saskia (správne): „Der Papa spricht jetzt mit Oma“.
395