Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

стáраста, суддзя, Мікóла; v ženskom rode zakončenie na spoluhlásku (вóсень,
косць, ноч) a v strednom rode nie je veľa slov zakončených na -мя (брэмя,
плéмя) a na -я (-ё – variantná prípona): ягня – ягнё, кацяня – кацянё a pod.
Dá sa teda povedať, že ak by sme zaraďovali podstatné mená do jednotlivých
gramatických rodov podľa silných (a slabých) pádových prípon, medzi slovenčinou
a bieloruštinou by sme sa nestretli so žiadnymi väčšími rozdielmi.
Skôr ako prejdeme k samotnej stručnej charakteristike skloňovania, treba
ešte spomenúť kategórie životnosti/ neživotnosti. Táto sa v slovenčine vzťahuje
len na životné maskulína a patria sem všetky názvy osôb a zvierat, zatiaľ
čo v bieloruštine majú životné skloňovanie všetku podstatné mená, ktoré označujú
živé bytosti, a to v jednotnom aj množnom čísle. Prejavuje sa to hlavne pri
pádovom synkretizme.
Pádový synkretizmus v slovenčine: A. – G. sg. a pl. a D. – L. sg. je charakteristický
pre životné maskulína označujúce mužské osoby;
A. – G. sg, D. – L. sg. u maskulín,
ktoré označujú zvieratá (v pl. majú neživotné skloňovanie);
v bieloruštine: A. – G. sg. a pl., D. – L. sg. u životných
maskulín;
A. – G. pl. majú ostatné substantíva
označujúce živé bytosti (porov. bieloruština: N. карóвы – G., A. карóў; N.
гусяняты – G., A. гусянят; slovenčina: , N. kravy –G. kráv, A. kravy; N. húsatá
– G. húsat, A. húsatá).
Základný rozdiel v skloňovaní medzi slovenčinou a bieloruštinou je ten, že
slovenčina na základe zaradenia podstatných mien podľa rodov vydeľuje dvanásť
(resp. štrnásť vzorov, ak rátame aj okrajové) skloňovacích vzorov. V bieloruštine
sa podstatné mená skloňujú podľa troch skloňovacích typov (deklinácií),
najdôležitejším kritériom je tu zakončenie slova, resp. jeho tvarotvorného základu
(kmeňa), až potom rod. Podľa prvej deklinácie – I. скланення sa skloňujú
podstatné mená mužského rodu, ktoré majú v N. sg. nulovú príponu (стол,
дзень, край) a podstatné mená stredného rodu s koncovkami -o (-ё), -e, -a: акнó,
жыццё, задáнне, мóра, podľa druhej deklinácie – II. скланення podstatné
mená ženského rodu zakončené v N. sg. na -a (-я): дарóга, краíна, пéсня; a do
tretej deklinácie – III. скланення patria feminína s nulovou príponou v N. sg.:
ноч, соль, любóў. Do žiadneho z troch typov skloňovania sa nezaraďujú
рoзнаскланяльныя назоўнікі (zmiešané alebo nepravidelné skloňovanie):
імя, плéмя, стрэмя, бáцька, плáкса; nesklonné podstatné mená
(нескланяльныя): метро, радыё, кенгуру, Тбілісі, substantivizované prídavné
mená (субстантызаваныя прыметнікі, дзеепрыметнікі): марóжанае,
význam rozlišujúcu funkciu. V neprízvučnej pozícii po tvrdých a pôvodne tvrdých
spoluhláskach sa samohlásky /e, o/ menia na /a/. Táto zmena sa nazýva akanie. Jakanie
nastáva vtedy, keď sa po mäkkých spoluhláskach v prvej predprízvučnej slabike
zmení /e, ë/ na /я/. Obidve tieto zmeny sa na rozdiel od ruštiny prejavujú nielen vo
výslovnosti, ale aj v pravopise.
242