Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ak sa používajú pri určitej skupine slov alebo je ich funkciou zachovávať rytmický
zákon v slovenčine. Najviac variantných prípon majú v slovenčine vzory chlap,
dub, žena, mesto. Úplne pravidelné skloňovanie má vzor vysvedčenie a periférne
vzory kuli a gazdiná. Variantné prípony môžu mať v bieloruštine aj význam rozlišujúcu
funkciu, hlavne v G. sg. pri podstatných menách mužského rodu (нашага
нарóда ako obyvateľstva určitej krajiny – многа нарóду: veľa ľudí, dav), niektoré
sú len dôsledkom zachovania starých dvojtvarov (popri tvaroch дзвярамі,
плячамі, вачамі sú tvary дзвярыма, плячыма, вачыма) alebo vôbec nerozlišujú
význam: prípony v I. sg. -óю (-аю), -ёю (-яю).
Slovenčina má však aj špecifické prípony, ktoré sa v bieloruštine nevyskytujú.
Ide najmä o príponu -ou v I. sg. v ženskom rode, príp. -ovi v D. a L. sg.
v mužskom rode. Pre bieloruštinu je zase charakteristické skloňovanie v množnom
čísle, ktorého prípony platia pre všetky deklinácie. Slovenčina napríklad
nemá prípony v I. sg. pri ženskom rode -óй (-ай), -ёй (-яй), variantné -óю (-аю),
-ёю (-яю). Prípony -аў (-яў), -óў (-ёў), ktoré zodpovedajú slovenskej -ov, sú
v slovenčine len v mužskom rode. V bieloruštine sú podstatné mená so zdvojenými
spoluhláskami. Zdvojenie poslednej spoluhlásky v I. sg. v pozícii medzi
dvoma samohláskami je príznačné aj pre feminína zakončené na spoluhlásku.
Takýto jav v slovenčine nemá obdobu. Pre skloňovanie v slovenčine je ďalej
charakteristické striedanie spoluhlások k/c, ch/s v nominatíve pluráli pri vzore
chlap (napr. robotník – robotníci, beloch – belosi). V tejto pozícii v bieloruštine
takéto alternácie nie sú, avšak na rozdiel od slovenčiny sú alternácie ch/s a h/z pri
niektorých neživotných maskulínach (кажух – кажусе, снег – снезе), alternácie
k/c, ch/s a h/z pri feminínach (муха – мусе, рука – руцэ, нога – назé).
Literatúra
JUSKOVÁ Jana: Systém skloňovania podstatných mien v spisovnej slovenčine
a bieloruštine. Diplomová práca. FF PU Prešov.
KAPILOU, I. L. – RAPACEVIČ, S. J.: Belaruskaja mova u tablicach i schemach.
Dapamožnik dľa škoľnikau i abiturientau. Minsk: Sučasnaje slova 2002. 224 s.
MIKO, František: Rod, číslo a pád podstatných mien. Bratislava: Vydavateľstvo
SAV 1962. 256 s.
Narkevič, A. I.: Nazounik. Hramatyčnyja katehoryi i formy. Minsk: Vydavectva
imja V. I. Lenina 1976. 248 s.
NAVRÁTIL, Ladislav: Skloňovanie podstatných mien. Nitra: Enigma 1996. 81 s.
ORAVEC, Ján – BAJZÍKOVÁ, Eugénia – FURDÍK, Juraj: Súčasný slovenský spisovný
jazyk. Morfológia. Bratislava: SPN 1988. 232 s.
PLOTNIKAU, B. A. – ANTAŇUK, L. A.: Belaruskaja mova. Linhvistyčny kampendyum.
Minsk: Interpresservis 2003. 672 s.
RUŽIČKA, Jozef et al: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo
SAV 1966. 896 s.
Výsledky vlastnej diplomovej práce Systém skloňovania podstatných mien v spisovnej
slovenčine a bieloruštine
249