Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Úradné mená sú spoločensky kodifikované, štandardizované, ich základná
podoba je písaná, používajú sa predovšetkým v úradnom styku, vo formálnej
sfére, zapisujú sa do matrík, sú známe širšiemu okruhu ľudí, tvoria ustálenejší
a relatívne uzavretý súbor mien. Neúradné mená nie sú spoločensky kodifikované,
majú ústnu podobu, používajú sa hlavne v neformálnej sfére (v rodine,
v priateľskom kruhu atď.) v živej reči, sú známe v menších societách, charakterizuje
ich užší spoločenský úzus, tvoria neustále sa meniaci a otvorený menný
systém. Najotvorenejší je systém prezývok. Výber mena je ľubovoľný: hocijaké
slovo (i fiktívne) sa môže stať prezývkou. Doterajšie výskumy dokazujú, že
prezývky pochádzajú zo všetkých vrstiev slovnej zásoby.
Medzi jednotlivými typmi osobných mien nie je pevná hranica, vzájomne
sa ovplyvňujú. Časť neúradných antroponým prešla do skupiny úradných antroponým.
Úradné mená sú často motivačným činiteľom pri tvorbe prezývok.
Z mnohých hypokoristických tvarov sa stalo úradné priezvisko, respektíve
krstné meno (Bauko, 2005).
Neúradné osobné mená, ktoré si ľudia dávajú v určitej societe a identifikujú
človeka okrem priezviska, krstného mena a hypokoristika, nazývame prezývkou.
Vznik prezývky ovplyvňuje nielen homonymné úradné meno (najmä totožné
priezvisko), ale aj pomenovacia vitalita (produktivita) človeka. Vo výbere
prezývky zohrávajú úlohu lingválne i extralingválne činitele.
2. Miesto a metódy výskumu
Výskum sa uskutočnil v okrese Komárno, v siedmich susediacich obciach:
Iža, Patince, Radvaň nad Dunajom, Moča, Chotín, Marcelová, Búč. Na výskume
sa zúčastnilo 95 respondentov. V jednotlivých obciach sme získali údaje od 15
informátorov, medzi ktorými mali zastúpenie členovia mladej, strednej i staršej
generácie. Výskum v teréne sa uskutočnil pomocou dotazníka a rozhovory
s respondentmi sme zaznamenali aj diktafónom.
V skúmaných obciach žije národnostne zmiešané obyvateľstvo. Sústredili
sme sa na výskum používania prezývok obyvateľov maďarskej národnosti.
Zaujímalo nás, v akom pomere sa vyskytujú v ich mennom materiáli prezývky
slovenského pôvodu. Na potrebu analyzovať sústavu živých osobných mien
Maďarov žijúcich na Slovensku upozornil aj Vincent Blanár vo svojej monografii
Teória vlastného mena (Blanár, 1996, s. 186).
Vo všetkých siedmich obciach tvoria príslušníci maďarskej národnosti väčšinu
miestneho obyvateľstva. Podľa sčítania z roku 2001 je etnické zloženie
obcí nasledovné:
Búč
maďarská
1164
(93,6 %)
rómska
česká
poľská
slovenská
ukrajinská
nemecká
spolu
79 1243
21