Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

dolnozemských Slovákov evanjelického vierovyznania. V ponímaní starej generácie
dolnozemských evanjelikov sa nemôže komunikovať s Pánom Bohom
každodennou rečou, z tohto dôvodu sa odmietala iná podoba liturgického jazyka,
ako bibličtina. 4
Názor, ktorý približuje čitateľom časopis, dáva dôraz na obsahovú a citovú
stránku komunikácie s Pánom Bohom, čím je blízky aj mladším čitateľom.
Im je venovaná osobitná časť modlitieb, po obsahovej a jazykovej stránke
diferencovaná vzhľadom na rozličné vekové skupiny detí a dorastajúcej mládeže.
K veršovaným útvarom sa radia niektoré prejavy ľudovej viery, ľudovej
nábožnosti. Z pera G. Papučka je v rámci článku uverejnená ľudová modlitba
Žáček, žáček učení, ktorú zapísal na Mlynkoch a dáva ju do kultúrnohistorických
súvislostí, ktoré sa tradujú v lokalite. Modlitba je však známa – spolu s ďalšími
aj v ostatných slovenských obciach pilíšskeho regiónu. Početné ľudové modlitby,
ktoré sú známe Pilíšanom, ovládajú aj Šárania, a to nielen z dôvodu, že
obyvatelia tejto lokality Kerepešského jazykového ostrova sú katolíckeho vierovyznania,
ale aj preto, lebo chodili s Pilíšanmi na spoločné púte. Ľudové
modlitby typu Žáček, žáček učení hodnotí etnografka Zsuzsanna Erdélyiová,
ktorá sa zaslúžila o objavenie tohto svojrázneho žánru folklóru v Maďarsku
v 1970-tych rokoch, za starší. Podľa jej názoru sa počas tureckej okupácie
Uhorska organizovaný náboženský život temer rozpadol, preto sa snažili kňazi
vytvárať mnemotechnické texty, ktoré obsahovali základné učenia Katechizmu.
Podobné texty zapísala počas svojich výskumov aj v slovenských obciach na
juhovýchodnej časti Maďarska s východoslovenským typom nárečia a rímskokatolíckym,
resp. gréckokatolíckym vierovyznaním. 5
Ľudovým modlitbám sú blízke tzv. „vinšovačky“, nadväzujúce na výročné
zvyky, v prvom rade na vianočné sviatky. Texty vinšovačiek sa stáročia tradovali
z generácie na generáciu pokým bol zvyk zaželať – t. j. „vinšovať“ – sviatky
príbuzným, priateľom a blízkym známym touto formou. V súčasnosti sa
vyznačuje uvádzanie vinšovačiek na stranách časopisu výchovno-vzdelávacou
funkciou, snahou vzbudiť pozornosť mládeže a pobádať príslušníkov mladej
generácie, aby sa ich naučili.
4
Gajdács, Pál: Tótkomlós története. Gyoma, 1896. 306. Porov. Gyivicsán, A.:
Etnokulturális változások Tótkomlóson. In: Tótkomlós néprajza. Tótkomlós, 1996. 386.
Zsilák, Mária: A tótkomlósi szlovák nyelv funkcionális rétegződése. In: Tótkomlós néprajza.
Tótkomlós, 1996. 363-364. Novší údaj – názory starej mamy – sprostredkovala E.
Pecsenyová, rodáčka z Kardoša.
5
Žiláková, Mária: Ľudové modlitby pilíšskeho regiónu. In. Národopis Slovákov
v Maďarsku 17. 2001. 59 – 66. Porov. Erdélyi, Zsuzsanna.: Hegyet hágék, lőtőt lépek.
Budapest, 1976/2., Archaikus és középkori elemek népi szövegekben. Ethnographia.
Budapest, 1971. 3. 343 – 374., Historische Fragen der archaischen Volksgebete. Studia
Slavica Hung. Budapest, 1991 – 92, 37., 29 – 86. Texty takéhoto rázu zaznamenal aj Štolc,
Jozef: Nárečie troch slovenských ostrovov v Maďarsku. Bratislava, 1949.
516