Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

či cudzieho jazyka. Keďže nový frazeologický výskum odhaľuje ďalšie súvislosti
tejto disciplíny s ostatnými oblasťami jazyka, prispieva takto aj on k prehĺbenému
poznaniu celej jazykovej výstavby.
Teda myslím, že niet pochýb o tom, že dostatočné osvojenie si frazeológie
je neoddeliteľnou súčasťou výučby materinského jazyka už na ZŠ.
Faktom však je, že i v podmienkach súčasného školského vzdelávania je
význam frazeológie často podceňovaný alebo je dokonca táto samostatná zložka
lexikológie úplne ignorovaná. Vo vyučovaní materinského jazyka sa jej nevenuje
dostatočná pozornosť, čo spôsobuje, že žiaci správne nechápu podstatu
a význam frazeologických jednotiek a ich miesto v slovnej zásobe. Následky
konštatuje laická i odborná verejnosť už desaťročia – slovník súčasnej populácie
stráca na všeobecnej kultivovanosti a špecifickej vycibrenosti. Parciálny
vplyv má iste i súčasná pretechnizovaná doba, no nesporne je to aj výsledok
slabého vplyvu na úroveň rečovej kultúry a vyjadrovania vôbec. Jazyková komunikácia
je proces, implikujúci množstvo zložito štruktúrovaných mentálnych
a sociálnych faktorov. Na jej charakteristiku už nepostačuje prostý model, podľa
ktorého ide pri komunikácii o rozšifrovanie zakódovanej informácie od vysielateľa
k prijímateľovi.
Význam vyučovania frazeológie spočíva v tom, že frazeologické jednotky:
• rozvíjajú poznanie, tvorivé myslenie a jazykové cítenie, pretože ich poznanie,
porovnávanie a analýza vedú žiakov k citlivému a kultivovanému
výberu jazykových prostriedkov v štylizácii;
• sú zdrojom výchovného pôsobenia, pretože prostredníctvom nich sa formuje
citový vzťah k jazyku, k ľudovým múdrostiam a k etike správania
(raz vtipne, inokedy poeticky či expresívne, no vždy s etickým podtextom
zachytávajú ľudové a ľudské múdrosti a životné skúsenosti celých generácií
a vekov)
Komunikačné kompetencie, schopnosť žiakov dekódovať význam frazém
a schopnosť využiť frazeologické jednotky vo svojich textoch sme overili na
vybranej vzorke žiakov niekoľkých základných škôl. Ako model nám poslúžila
štúdia Jany Palenčárovej. Na ukážku uvádzam niekoľko vybraných úloh z tejto
štúdie i s príslušným štatistickým vyhodnotením:
Samotní učitelia využívajú frazeologické jednotky vo svojej reči minimálne,
takmer vôbec (z 98 učiteľov použilo frazému počas vyučovacej hodiny iba 6),
čo je veľkým mínusom (z hľadiska motivácie), keď si uvedomíme, akým vzorom
(najmä rečovým) je v tomto veku pre žiakov učiteľ. Odsledovali sme s týmto
cieľom 62 videozáznamov vyučovacích hodín slovenského jazyka na 1. stupni
ZŠ a osobne sme hospitovali na 36 vyučovacích hodinách. Išlo o učiteľov prevažne
kvalifikovaných (78%) s priemernou dĺžkou praxe 14 rokov. Pohlavie:
93% žien, 7% mužov; priemerný vek učiteľov: 40 rokov.
Používaním frazém sa v istom zmysle verbálna interakcia učiteľ – žiak
(i celý edukačný proces) „osviežuje“, dáva vzájomnej komunikácii nový rozmer,
177