Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

označiť / pomenovať nový jav alebo reáliu, ani diferencovať význam či jeho
použitie. V tomto prípade sú používatelia motivovaní prestížnosťou a potrebou
odlíšiť sa od ostatných.
Niekedy je tiež náročné odlíšiť neologizmus od internacionalizmu. Najmä
dnes, keď veľkú časť novej lexiky tvoria slová cudzieho pôvodu. Tu sa vynára
otázka, čo vlastne máme rozumieť pod termínom internacionalizmus? V najužšom
zmysle tohto slova môžeme internacionalizmus definovať ako prvok,
ktorý sa v kongruentnej forme a s rovnakým obsahom nachádza minimálne
v troch jazykoch, pričom minimálne dva z nich musia byť typologicky odlišné
(Dolník, 2003, s. 198). Vo všeobecnosti za internacionalizmy považujeme prevažne
slová s gréckymi a latinskými základmi (Buzássyová, 2003a, s. 6), pričom
tieto slová sú jazykovým spoločenstvom prijímané pomerne bezproblémovo,
kladne a nepociťujú sa až v takej miere ako cudzie. Oproti týmto výrazom
môžeme postaviť do opozície tzv. internacionálne neologizmy 3 prevzaté prevažne
z angličtiny a dominujúce v novej lexike.
My považujeme neologizmy za inovačné prvky v lexikálnej zásobe jazyka.
Chápeme ich ako nové jazykové znaky, teda ako jednotky bilaterálne, ktoré majú
svoju formu aj svoj obsah. Ak sa inovácia týka čo len jednej z uvedených dvoch
stránok jazykového znaku, hovoríme o neologizme. Práve téza o bilaterálnosti
jazykového znaku a naše chápanie neologizácie ako najdominantnejšej a integrujúcej
tendencie v lexikálnej dynamike, boli východiskom pre model triedenia
neologizmov, ktorý v príspevku ponúkame.
2. Model triedenia neologizmov
V našich doterajších výskumoch 4 sme neologizáciu a jej výsledné produkty
sledovali vždy na úrovni formy aj obsahu jazykového znaku a z toho vychádzame
aj pri ich triedení. Z tohto pohľadu je pomerne bezproblematická identifikácia
neologizmov, ktorá sa týka inovácie formy, respektíve absolútnych neologizmov.
Jednotliví autori nielenže neologizmy odlišne vnímajú, ale ich aj odlišne
členia. D. Herberg (2001, s. 92) rozlišuje dve skupiny neologizmov, a síce tzv.
Neulexeme (nové lexémy), pri ktorých sa inovuje forma a obsah súčasne, alebo
tzv. Neubedeutungen (nové významy), teda neosémantizmy, kedy už známa lexikálna
jednotka nadobúda aj ďalší význam. Autor pritom zdôrazňuje: „Dabei wird
kein prinzipieller Unterschied gemacht zwischen im Deutschen gebildeten Neulexemen
und als Ganzes aus anderen Sprachen neu entlehnten Lexemen. (Pritom
nerobíme žiadny principiálny rozdiel medzi novými lexémami utvorenými v nemčine
a novými, ako celok prevzatými, lexémami z iných jazykov.)“
3
O internacionálnych neologizmoch hovoríme v súvislosti s novou lexikou najmä
v oblasti informačných technológií, kedy je pochopiteľné, že spolu s novými entitami sa
do nášho jazyka dostáva aj ich prirodzený jazyk.
4
Bližšie porov. Bakošová, 2005, Kišová, 2006.
270