Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Literatúra
KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica: Univerzita Mateja
Bela, Fakulta humanitných vied, 2003. 167 s.
KRŠKO, Jaromír: Motivačné činitele hydronymie z povodia Hrona. In: Súradnice
súcasnej onomastiky. Zborník materiálov zo 16. slovenskej onomastickej konferencie.
Bratislava: VEDA, 2007. s. 227 – 233.
KRŠKO, Jaromír: Spracovanie hydronymie Slovenska. (Metodické pokyny na
spracúvanie projektov Hydronymie Slovaciae). Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela,
Fakulta humanitných vied, 2005. 105 s.
KRŠKO, Jaromír: Antroponymá ako motivanty terénnych názvov a hydroným. In.
Acta onomastica, 2006, roč. 47, s. 326 – 336.
MAJTÁN, Milan: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : Veda, 1996. 191 s.
SIČÁKOVÁ, Ľuba: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov : Pedagogická
fakulta UPJŠ, 1996. 108 s.
ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Bratislava : Učená společnost
Šafařikova, 1932.
VARSIK, Branislav: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie
Maďarmi v 10. – 12. storočí. Bratislava : Veda, 1989. 181 s.
Úvod do lingvokulturológie
Miloš Horváth
Katedra slovenského jazyka, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
1. Úvod
K charakterizačným príznakom súčasnej modernej vedy, ktorý postupne
zaznamenávame od druhej polovice 20. storočia až podnes, patrí nepochybne
rozpínavosť jednotlivých vedných odborov a prakticky nemožnosť vymedzenia
ich pevných a stabilných hraníc. Pod vplyvom tohto príznaku dochádza ku
kríženiu (synkretizácii) pôvodne samostatných a etablovaných vedných disciplín
a k vytváraniu nových, v prvej fáze nedostatočne konštituovaných disciplín
a subdisciplín. Uvedený epifenomén modernej vedy sa nevyhol ani súčasnej
lingvistike, ktorá si analogicky ako pri iných vedných odboroch vytvára kontaktové
zväzky s inými disciplínami, ktoré v minulosti nepatrili ani do jej širšieho
predmetno-metodologického rámca. Na poli lingvistiky vzniká tak celý
rad interdisciplinárnych jazykovedných odvetví, ktoré skúmajú jazyk v širších
kultúrno-spoločenských, ideologicko-politických i pragmaticko-komunikačných
súvislostiach. Túto heterogénnosť, príp. multi-disciplinárnosť súčasnej lingvistiky
i procesu lingvistického bádania môžeme hodnotiť z dvoch zorných uhlov.
„Na jednej strane to potvrdzuje myšlienku o určitej kríze súčasnej jazykovedy.
206