Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

niečoho“: cultura juris (vypracovanie pravidiel správania), cultura scientiae
(nadobudnutie poznatkov, skúseností), cultura literarum (zdokonalenie písomníctva),
cultura linguae (zdokonalenie jazyka) atď. V týchto slovných spojeniach
prejavuje „cultura“ prvé náznaky samostatného významu, hoci ako podstatné
meno sa ešte opiera o význam druhého slova, ktoré s ním tvorí určitú formálnu
alebo významovú jednotu“ (Mežujev, 1980, s. 21). Ako vidíme aj komponentová
a etymologická analýza lexikálnej jednotky „kultúra“ môže byť podnetnou
a relevantnou zložkou lingvokulturologického výskumu, najmä vtedy, keď pri
pôvodnom latinskom slove „colo“, „colere“ sústredíme pozornosť nie na jeho
prvý, vecný význam (obrábať, pestovať), ale až na aktualizovaný význam v podobe
„colore“ = „uctievať“ (porov. so slovom kult). Pri takejto interpretácii sa
nám javí kultúra z procesuálneho hľadiska ako akt uctievania a z rezultatívneho
hľadiska ako súbor kultov čiže artefaktov (materiálnej i duchovnej povahy),
ktoré sú hodné uctievania, resp. ktoré uctievame.
Za elementárnu jednotku kultúry môžeme považovať kulturému. Pri jej
vyčleňovaní a následnom definovaní sa však ponúkajú prinajmenšom dve cesty.
Ak budeme postupovať analogicky, ako sa postupuje v lingvistike pri vyčleňovaní
základných jednotiek jednotlivých subsystémov (rovín) jazyka (pozri fonéma,
morféma, lexéma...), pod kulturémou budeme rozumieť základnú jednotku
systému kultúry vyabstrahovanú zo súboru kultúrnych prejavov rôzneho
druhu. Možný (a podľa môjho odhadu v tejto fáze prijateľnejší) je však prístup,
pri ktorom opustíme striktne systémové kritériá terminologizácie a za kulturému
budeme považovať akýkoľvek štandardizovaný prejav pôsobenia kultúry, ktorý
má znakovú, resp. symbolickú povahu.
5. Základné koncepcie kultúry a ich aplikovateľnosť v lingvokulturológii
Pri teoretickom modelovaní svojej predstavy o kultúre lingvokulturológ
nevyhnutne narazí na problém, ktorú z početných koncepcií kultúry si osvojí
a postaví na nej svoju interpretáciu kultúrnych javov. Vo všeobecnosti sa v súčasnej
odbornej literatúre ponúkajú predovšetkým tri koncepcie, z ktorých
každá vlastným spôsobom opisuje a interpretuje fenomén kultúry v celej jeho
globalite, ako aj jednotlivo jeho separátne zložky. Ich aplikovateľnosť v lingvokulturológii
je rôzna. Sú to predovšetkým tieto koncepcie kultúry:
a) Tradičná axiologická koncepcia (poňatie) kultúry je najstaršou zaznamenanou
koncepciou kultúry a zachytáva tento fenomén v jeho pôvodnom,
humanistickom hodnotiacom zmysle. „Axiologická koncepcia kultúry je výrazne
hodnotiaca. Obmedzuje rozsah triedy kultúrnych javov výlučne na sféru
pozitívnych hodnôt, ktoré prispievajú ku kultivácii a humanizácii človeka
a k progresívnemu rozvoju ľudskej spoločnosti“ (Soukup, 2004, s. 286). Do
kultúry sú v tomto ponímaní zaraďované predovšetkým duchovné a v istom
zmysle nadstavbové kultúrne hodnoty spoločnosti ako napr. umenie, veda, lite-
211