Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

- globula (lekárske pomenovanie pre liek v tvare guličky rozšírené do bežnej komunikácie,
hoci v lekárskej terminológii je tento výraz už výsledkom rerminologizácie, prevzatý z astrologickej
terminológie – označenie guľatého tvaru, pravdepodobne zárodkov hviezd);
c) reterminologizácie (jestvujúce termíny sa s novým významom včlenili
do inej odbornej sústavy termínov, prípadne profesionalizmov):
- incest (s novými ekonomickými významami 1. prepletené majetkové vzťahy medzi
materským (pôvodným) podnikom a dcérskou, prípadne vnukovskou spoločnosťou,
2. kapitálové, majetkové a iné presuny medzi materským podnikom a dcérskou či
vnukovskou spoločnosťou)
- prefix (pôvodne lingvistický termín s významom predpona, novšie v bankovníckej
terminológii – predčíslie účtu).
3. Záver
Každá klasifikácia je, pravda, veľmi subjektívnou otázkou. Autori zaoberajúci
sa problematikou neologizácie a neologizmov si vždy hľadajú a stanovujú
vlastné východiská a kritériá členenia týchto lexikálnych jednotiek. Prirodzene,
v závislosti od toho, čo sami vnímajú ako vhodné, či z istého pohľadu podstatné.
Nám sa ako najvhodnejšie ukázalo poňatie neologizmu ako bilaterálnej
jednotky s obsahom a formou, z čoho vyplynulo aj základné rozdelenie nových
lexikálnych jednotiek. Pravdaže, ako sme už v úvode uviedli, neologizáciu
nevnímame iba ako izolovaný proces, ale ako neoddeliteľnú súčasť celej jazykovej
dynamiky (všetkých procesov predstavujúcich dynamické pohyby v každom
prirodzenom jazyku). Ako ďalšie východisko ponúknutého modelu sme
preto zvolili širšie poňatie neologizácie ako tendencie, ktorá hyperonymicky
zastrešuje všetky ostatné. Chápeme ju ako tendenciu, ktorá je v lexike najdominantnejšia
a v podstate istým spôsobom nadradená všetkým ostatným. Totiž
v konečnom dôsledku, produkty všetkých tendencií vedú k novosti v jazyku.
Preto v modeli osobitne vyčleňujeme aj napríklad produkty internacionalizácie,
univerbizmy a abreviatúry, tautonymá, (kvázi)homonymá, či výsledky terminologizácie,
determinologizácie a reterminologizácie.
Literatúra
AVRAMOVA, Cvetanka: Internacionalizace a autochtonizace u nových příslušenských
názvů (nomina pertinentia) v bulharštině a češtine. In: Internacionalizmy v nové
slovní zásobě. Sborník příspěvků z konference Praha. 16. - 18. června 2003. Zost. Z. Tichá
– A. Rangelova. Praha: Ústav pro jazyk český AV ČR 2003, s. 84 – 93.
BAKOŠOVÁ, Jana: Proces neologizácie a neologizmy v systéme slovenčiny. In:
RARA AVIS. Zborník z I. Medzinárodnej konferencie študentov a doktorandov Trnava 21.
– 22. apríl 2004. Ed. E. Nemcová a kol. Trnava: Katedra slovenského jazyka a literatúry
Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda 2005, s. 9 – 32.
BUZÁSSYOVÁ, Klára: K dimenziám internacionalizácie slovnej zásoby. In: Internacionalizmy
v nové slovní zásobě. Sborník příspěvků z konference Praha. 16. - 18.
278