Slovenská akadémia vied - SAV

stvor; c) v slovách so samohláskou o po spoluhláske j; napr.: obhajoba — obhajob,
jota — jot, jola — jól; d) v prevzatých, ešte nie celkom zdomácněných slovách
s kmeňovým e, o. Takto sa tvorí G. pi. predovšetkým pri niektorých podstatných
menách na -eta, -ela, -esa, -ota, -ola, -ora; napr.: silueta — siluet, paralela —
paralel, Dardanely — Dardanel, komtesa — komtes, metresa — metres, asymptota
— asymptot, parabola — parabol, tombola — tombol, aureola — aureol
mandragora — mandragor, amfora — amfor, metafora — metafor, letora —
letor; katastrofa — katastrof, pagoda — pagod, hyena — hyen, traverza — traverz,
konzerva — konzerv, rezerva — rezerv, eskorta — eskort, revolta — revolt.
Prevzaté slová pyžama, šachta majú v G. pi. po mäkkej spoluhláske dlhé á:
pyžám, šácht.
S nulovou pádovou príponou a s vkladnou hláskou sa G. pi. tvorí:
a) pri slovách s odvodzovacími príponami -ba, -ka; napr.: voľba — volieb,
sadzba — sadzieb, služba — služieb, túžba — túžob, plavky — plaviek, záložky —
záložiek, kolobežka — kolobežiek;
b) pri slovách so zvučnou spoluhláskou v spoluhláskovej skupine na konci
kmeňa; napr.: katedra — katedier, šelma — šeliem, tehla — tehál]tehiel, cverna —
cverien, libra — libier, slečna — slečien, hymna — hymien, forma — foriem,
cisterna — cisterien, norma — noriem, kobra — kobier;
c) pri niektorých iných, dávno zdomácněných prevzatých slovách so skupinou
spoluhlások, z ktorých posledná je šumová; napr.: farba — farieb, karta —
kariet/karát, podobne buchta — buchietjbuchát;
d) pri slovách na -va s predchádzajúcou šumovou spoluhláskou; napr.:
britva — britiev, pitva — pitiev, jazva — jaziev, plutva — plutiev, kotva — kotiev,
vrstva — vrstiev, žertva — žertiev, pastva — pastiev. Aj slovo larva má vkladné ie:
V slovách, pri ktorých sa G. pi. tvorí s nulovou pádovou príponou a vkladnými
hláskami, sú vkladné hlásky ie, o, e, zriedkavejšie aj o, ô.
Dvojhláska ie sa vkladá v neslabičných kmeňoch alebo po predchádzajúcej
krátkej slabike vo viacslabičných kmeňoch (ale nie po spoluhláske j); napr.:
hra — hier, mzda — miezd, hmla — hmiel, prosba — prosieb, farba — farieb,
vrstva — vrstiev, učiteľka — učiteliek, forma — foriem.
Samohláska o sa vkladá po predchádzajúcej dlhej slabike alebo po spoluhláske
j, ak sa kmeň končí na šumovú spoluhlásku; napr.: látka — látok,
čiapka — čiapok, robotníčka — robotníčok, úradníčka —. úradníčok, fajka —
fajok, bájka — bájok, balalajka — balalajok, stojka — stojok, kovbojka — kovbojok.
Samohláska e sa vkladá po predchádzajúcej dlhej slabike alebo po spoluhláske
j, ak sa kmeň končí na zvučnú spoluhlásku (m, n, r, l, v); napr.: výhra —
výher, húžva — húžev, žiabra — žiaber, vojna — vojen. Ak nepredchádza spolu-
103