Slovenská akadémia vied - SAV

napr.: jednotka, dvojka, trojka, trojica, štvorka, pätorka, šestorka (šestka), sedmička,
osmička, deviatka, dvadsatosmička, desiatka, desiatok a deviatok (ako hist.
termíny), dvadsiatka, tridsiatka, tridsiatok (len ako hist. termín a v idiomatiokom
spojení vyjsť na psí tridsiatok), štyridsiatka atď., stovka, tristopätdesiatka, päťstovka,
tisícka.
Číselné podstatné mená majú významovú a formálnu súvislosť s číslovkami,
ale číslovkami už nie sú.
Na vysvedčení Jožo nemal horšej známky od jednotky a dvojky, (MORIC) — Trojku
vopchá do obálky pred komisiou a ostatné tri kartičky hodí na zem. (HEčKO) — Ked už
bol hodný kus od trojice, obrátil sa a zakričal, (MORIC) — Bolo im smiešne, že inžinier zo
sedmičky vŕtal sa v prístroji domáceho rozhlasového zariadenia, (TATARKA) — Teda
dvadsiateho ôsmeho, vidíte Katka, dvadsatosmička je moje šťastné číslo, (PLáVKA) —
Žilinský má už svoje roky — tiahne do tridsiatky, (HEčKO) — Nevysmievaj sa, chlapče, —
zakročí Štefan Duval, — ani tebe by neuškodilo pomodliť sa zavše aspoň desiatok.
(HEčKO) — Alt by ste však pri svojom záslužnom podujatí nevyšli na psí tridsiatok, aby
ste do kroniky predsa mohli koľko-toľko napísať, vynasnažím sa rozpomenut na všetko.
(JILEMNICKý) — Škodoval som desiatku, hnevu som užil za stovku, (KUKUčíN) — Hodí
tisícku, aby si mu vydal, (TAJOVSKý) — Jeho hrubé prsty sa zaborili do tohto bohatstva
a v triaške prehŕňali sa v zlatých retiazkach, prsteňoch a šuchotali tisícovkami, (PLáVKA)
Podstatné mená vyjadrujúce kvantum
Podstatné mená, ktoré označujú kvantum vecí a látok, veľmi úzko súvisia
so základnými číslovkami a majú podobný význam ako neurčité číslovky. Ich
všeobecným, zámenným korelátom je koľko.
Podľa významu sa rozčleňujú na podstatné mená označujúce:
1. miery a váhy, napr. lakeť, pár (— dva kusy), tucet, kopa (= 60 kusov),
palec, prst, šuch (= stopa), siáha,\ piad, meter, krok, míľa, týždeň, rok, hodina,
deň, mesiac, minúta, kilo, metrák, cent, funt, lot, liter, rumpeľ, korec, mierka,
•merica, štvrtáčka/štvrták, koruna, groš, turák, zlatovka, šesták;''
lot rozumu viacej zaváži ako cent zlata, (PRíSL.) — Ale dosť o tých ľuďoch, čo ani na
piad od nosa nevidia, (HúRBAN) — Mám tisíce, a nemám za groS pokoja, (TAJOVSKý) —
Na strelenie od brehu je rozsiahly dom, prízemný, nevysoký, s verandou, (KUKUčíN) —
Tak on si osedlal jedného koňa, i nabral si korec dukátov i dva funty sena a liter ovsa
a krhlu vody, jeden súdok vína i jeden chlieb i štvornásobnú klobásu, sadol na toho koňa
a šiel ďalej, (CZAMBEL, BOZPBáVKY) — „Jonas, rumpeľ pálenky!" zakričal územčistý
sedliak, (VAJANSKý) — Ked hladu za turák vpustíš, grošom ho nevyženieš. (PBíSL.)
2. nádoby, obaly a predmety, do ktorých sa dávajú veci a látky, napr.:
holba, hrniec, tanier, kalištek, lyžica, náprstok, batoh, zástera (za zásteru), obrus,
plachtica, misa, opálka, hrotok, pohár, šálka, krhla, koryto, mech, vrece, pec
(chleba), maštaľ (koni), uzol, hrsť, glg, náručie, kôš, zmeň, škatuľa, priehrštie,
fúra, voz, vagón, fajka (dohánu), črpák, džber, putňa, vedro, studňa (za studňu),
more atď.;
355