Slovenská akadémia vied - SAV

erie sa do úvahy 1. morfematické zloženie prídavných mien a 2. forma N. sg.
so skloňovaním (sústava pádových prípon).
1. Podľa morfematického zloženia sa prídavné mená rozdeľujú na a) neodvodené
čiže primárne, napr. veľký, dobrý, a b) odvodené čiže sekundárne,
napr. gaštanový, pichľavý, bratov.
2. Podľa formy N. sg. a skloňovania sa prídavné mená rozdeľujú do štyroch
skupín:
a) prídavné mená tvrdého zakončenia, zakončené v N. sg. na -ý, -á, -é
{-y, -a, -e), napr. dlhý, štvorboký, školský; krátky, hôľny, štvordielny — vzor
pekný;
b) prídavné mená mäkkého zakončenia, zakončené v N. sg. na -í, -ia, -ie
(-i, -a, -e), napr. včerajší, najlepší, obrábací, teľací; svieži, rúči, rýdzi — vzor
cudzí;
c) prídavné mená zakončené v N. sg. na -í, -ia, -ie, utvorené od podstatných
mien označujúcich živočíšne druhy, napr. psí, medvědí, člověčí, vtáčí — vzor
páví;
d) prídavné mená zakončené v N. sg. na -Q, -a, -o, odvodené od osobných
a zvieracích podstatných mien príponou -ov alebo -in, napr. chlapcov, Hlavajov,
susedin, redaktorkin; koňov, Pejkov, kravin, Strákušin — vzor otcov.
Pri našej klasifikácii prídavných mien prizeráme na význam i na formu.
Keď sa berie do úvahy význam (spolu s rozsahom platnosti kategórie stupňovania)
i forma, prídavné mená sa rozčleňujú na dve základné skupiny: A.
vlastnostné prídavné mená (proprietatívne adjektíva) so zámennými korelátmi
aký, taký a B. privlastňovacie prídavné mená (posesívne adjektíva) so zámenným
korelátom čí.
Vlastnostné prídavné mená sa ďalej rozdeľujú na I. primárne čiže akostné
a II. sekundárne čiže vzťahové. V rámci sekundárnych prídavných mien osobitnú,
formálne i významovo vyčlenenú skupinu tvoria prídavné mená odvodené
od mien živočíšnych druhov.
Privlastňovacie prídavné mená sú napospol sekundárne, odvodené od osobných
a zvieracích podstatných mien.
Vlastnostné prídavné mená
Akostné prídavné mená
Akostné prídavné mená ako primárne (neodvodené) sú základnou skupinou
prídavných mien. Pomenúvajú jednak vonkajšie vlastnosti vecí, ktoré sa
zisťujú priamo vnímaním, jednak vnútorné vlastnosti, ku ktorým sa dochádza
usudzovaním, alebo vlastnosti vyplývajúce z celkového dojmu, s akým sa veci
prijímajú a ako sa objektívne i subjektívne hodnotia.
198