Slovenská akadémia vied - SAV

snem, strana, rodina, trieda. Podobne ani názvy, ktoré pomenúvajú zložené
predmety: parožie, pohorie, súhvezdie, súkvetie, súostrovie, súsošie, súvetie,
súvrstvie. Ku kolektívam nepatria ani názvy, ktoré pomenúvajú súvislé jednotliviny:
droždie, pobrežie, polesie, poriečie, potrubie, povodie; hornina, planina,
rovina; schodište. Napokon ani názvy pre útvary a počet jednotlivin: banda,
črieda, kŕdeľ, masa, skupina, stádo, svorka, zástup; čata, rota, pluk; hromada,
kopa, množstvo, počet, stovka, tucet; spolok, združenie. O ich nekolektívnosti
svedčí okolnosť, že jednotliviny sa pri nich uvádzajú osobitným slovom:
banda povaľačov, črieda koni, rota vojakov, trieda kapitalistov ap.
Hromadné podstatné mená pomenúvajú celok a nie jednotliviny tohto
celku. Preto nemôžu vyjadrovať počet jednotlivin, ale len veľkosť, mieru
celku: mnoho obecenstva, haluzia, kamenia. Tým sa odlišujú od nekolektívnych
podstatných mien (spojenia mnoho snemu, kolektívu, zástupu, súostrovia, parožia
nie sú možné; sú tu však možné spojenia jeden snem, dve parožia atď., t.j. príslušné
javy sa chápu ako jednotliviny).
Miera sa dá pri kolektívach vymedziť aj partitívnym genitívom, spravidla
s augmentatívnym odtienkom: Dovalilo sa vojska! — Narástlo tam hhžia!
Rozšírením alebo zmenou významu sa kolektívnosť často stráca: družstvo
(roľnícke), ministerstvo, riaditeľstvo ap.
Pri kolektívach sa môže zriedkavo vyskytnúť aj jednotkový sg. a pi.:
jedno mužstvo (v športe), jedno družstvo (v športe), dve vojská, obidve predsedníctva,
tri včelstva. Slovo batožina môže mať význam kolektíva i jednotliviny:
všetka batožina, jedna batožina, dve batožiny.
Kolektívny význam sa môže vyskytnúť metonymicky aj pri nehromadných
podstatných menách: celá čakáreň, dedina, krajina, krčma, celé mesto, ministerstvo,
celá obec, verejnosť, škola, továreň, celý podnik, svet, celá Bratislava,
Žilina. Takéto použitie má však hovorové zafarbenie.
Kolektíva sa vcelku používajú zriedkavejšie, zväčša ako poetizmy alebo
ako výrazová zvláštnosť:
Priečelie chrámu je vyzdobené kvietím v črepoch a pleohových nádobách, (KUKUčíN) —
Hupol v priepasť, v oblač vrhnúc žhavý meč. (HVIEZDOSLAV)
Príležitostný kolektívny význam má tiež poetické, zriedka i hovorové
zafarbenie:
Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý. (CHALúPKA) — Lež Slovan nečítava vrahov
na bojišti, (CHALúPKA) — Išli sme za Talianom cez rieku Piavu. (ONDREJOV)
Kolektivum obsahuje skrytý odtienok pejoratívnosti alebo melioratívnosti:
Žobrač sa tak rozmohla, že denrie aspoň traja nocujú v dedine, (FIGULI) — A tu toľko
darebače. (FIQULI) — Čuší, junač, čuší, slova nepovedá, (CHALúPKA)
148