Slovenská akadémia vied - SAV

Klasický príklad je z Kukučínovej rozprávky Na prielohu. Hnevníci Trúbelka
a Píšťalka, ktorí si roky robia zle, takýmto spôsobom sa vzájomne
fumigujú. Kukučín tým docieľuje nezvyčajne komickú situáciu, ktorá je
v slovenskej literatúre ojedinelá. Motívy neosobného vyjadrovania autor aj
priamo interpretuje.
(Trúbelka zlomyseľné zatlkol Píšťalkoví kolíky do pozemku, aby si na nich kosu vyštrbil.
Pri stretnutí sa zhovárajú.]
Píšťalkoví sa tiež kútiky uťahovali. Opýtal sa Trúbelku:
„A kedy sa to tie kolky nasadzali do tej brázdy?"
Vidno, že mu nechcel ani tykať, ani dvojiť. Trúbelka mu hned odpovedal:
„Keby sa tu bolo od jari sedelo, bolo by sa vedelo; ale ked sa sem šlo len dnes, nuž ani
to sa nevie."
„Ale sa sem šlo v noci," pokračoval Píšťalka, „ostrúhali sa kolky, a takto ..." —
„hej, veru, zasadili sa sem do brázdy. Akiste sa myslelo, že narastú z nich buky. A ono
buky sa tak nosadia, len vŕby. Kto chce buka mať, musí zasadiť stromček, a nie kolok."
o) Neosobný tvar za tvar 3. os. sg.
Neosobným tvarom sa tu nahrádza tvar 3. os. sg. preto, aby sa naznačilo,
že príslušná osoba má minimálnu vôľovú účasť na výbere príslušnej činnosti,
že je viac v stave životnej nálady ako činnosti.
[Je reč o fičúrovi Milošovi] Po obedo sa ide do kaviarne, trochu sa zíva, trochu sa
čítajú noviny, trochu sa „kibicuje" pri biliardoch. A v zuboch ustavične viržinka.
(KUKUčíN)
d) Neosobný tvar, ktorého nositeľ je vyjadrený datívom.
Takto sa podáva kvalifikácia priebehu fyziologického alebo psychického deja
vzhľadom na jeho nositeľa.
Volne sa mu [Justinovi Miklešovi] myslelo na Viesku a ako je to s Agneškou. (TA­
TABKA) — Boli roky, že ešte v máji padal sneh. Nerástlo sa vtedy dobre tráve a práce na
lúkách sa oneskorili, (FIGULI) — A tu sa ti mu vyrieklo, že veru on má sestru zlatovlasú
Otolionku. (DOBšINSKý, POVESTI)
Neosobné
konštrukcie
Neosobný tvar býva v konštrukcii vyjadrujúcej charakteristiku stavu
prostredia alebo indivídua a v časovom údaji o príslušnej udalosti typu neosobný
tvar slovesa byt + příslovka alebo okolnostný a kvalifikujúci
výraz.
1. Charakteristika stavu prostredia.
Neosobnou konštrukciou sa podáva stav prostredia a nálada v ňom.
Nebo bolo zachmúrené, bolo chladno, veterno, atu i tu poprchávalo, (LASKOMEBSKý) —
Bolo spárno a voňalo daždom. (JéGé) — V izbe bolo ako v pekle, (TAJOVSKý) — V kuchyni
bolo ticho a tma. (BABč) — Bolo tak pod mrakom, sedela som na okraji mostíka a čľupkala
som si konce nôh vo vode. (ITOULI) — Chystalo sa na dážď. (UBBAN) — Činí sa, ako by
sa zima vrátiť chcela, (TAJOVSKý) — Sviatočne bolo v celej dedine, (ONDBEJOV) —Začalo
522