Slovenská akadémia vied - SAV

7. zreteľ: bezchybný z každej stránky, bezcenný z vedeckého hľadiska, užitočný
zo stanoviska praxe, zdravý z tohto konca ..., najlepší zo všetkých, najdalej
z nich ...
Z technickej stránky rozkošná je u Mánesa melodickosť línií, (KBčMéBY) — Ohlásil sa
mladší z bratov, (PODJAVOEINSKá) — Ju najradšej mala z dcér pre jej úslužnosť a vernosť.
(TIMBAVA)
8. predmet (odlukový) pri slovesách očistiť, prepustiť, zaďákovat, vystúpil,
vyrušiť, vydať sa (z peňazí), vyjsť (z peňazí), prebrať (sa), kriesiť, vytisnút,
spamätať sa, vyliečiť sa, (obsahový) spovedať sa, vyznať sa, potvárať ...
Ja sa z tej omáčky ľahko očistím, (KUKUčíN) — Zo svojej povinnosti sa nevykujem.
(OHBOBáK) — Vyznal sa jej z lásky, (PODJAVOEINSKá)
Spája sa s G., A. a I.
za
I. S G. vyjadruje:
1. čas „v priebehu, za trvania niečoho, za panovania, po začatí niečoho":
Notár bol predsedom DS za povstania, (MINáč) — To bolo už za Jozefa a tak najmä
za Leopolda, (VLčEK) — Vrátia sa veru iba za tmy. (FIGULI)
2. podmienku: za tepla, za studena ...
Psi najlepšie idú za šľakom za rosy. (KUKUčíN)
II. S A. vyjadruje:
1. opačný smer ako predložka pred („dozadu"), ďalej smer „na druhý
(vzdialenejší, nepřístupnější, skrytý ...) bok":
Ľudia odtiaľ chodievali do baní až za Dunaj, (KBčMéBY) — Učupili sa za pilier, (KUKUčíN)
2. miesto dotyku:
Miško sa hned chytil za svoju nohavicu.
(KUKUčíN)
3. prostriedok pred názvami prostriedkov, nástrojov alebo vecí, ktoré sa
stávajú v danej situácii nástrojmi: táhat, držať, chytiť, byt uviazaný, viest, obesit,
visiet za niečo ...
Chytil koníka za uzdu. (JéGé) — Kone mali pouväzované povrázkami za ohlávky.
(TIMBAVA)
4. príčinu pri slovesách hanbiť sa, ďakovať, trestať, odmeniť, dostať, utŕžiť,
platiť, robil (za peniaze) ...
Nehanbi sa za svoj sedliacky rod. (TAJOVSKý)
5. podmienku:
Za každú cenu chceli vedieť, čo robí. (KUKUčíN) — Ani za svet nemôžem vysloviť jej
meno. (PIGULI)
658