Slovenská akadémia vied - SAV

O jednotlivých výsledkoch vývinu imperatívneho tvaru hľaď možno povedať,
že je tu slovesný pôvod celkom zastretý a že sa motivácia cez rozkazovací
spôsob slovesa hľadieť už jasne nepociťuje.
Významová a formálna deformácia tvaru hľaď sa dobre odzrkadľuje aj na
zaradení k jednotlivým skupinám citosloviec. V podstate sa citoslovcia Ma,
ľad, ľaľa zaradili do skupiny upozorňovacích citosloviec, pre ktorú nie je charakteristické
využitie vo funkcii slovesného prísudku. Preto sa aj morfologické
znaky imperatívu stratili (pri rozkazovacích citoslovciach je tendencia opačná;
prejavuje sa napr. na citoslovci na, ktoré priberá morfému imperatívu množného
čísla: nate). Ešte väčší odklon od slovesného pôvodu sa prejavuje využitím
citosloviec Ma, hja, hjaj, ľa ako citových:
Hjaj, sto striel sa tebe v materi, pomyslel som si.
(KALINčIAK)
Citoslovcia hybaj, hybáj, poď, poďho sú zmeravené imperatívne tvary. Medzi
citoslovcia sa zaraďujú iba syntaktickými znakmi, typickými pre citoslovcia.
V takomto použití strácajú charakter slovesného tvaru (nemajú zhodu podľa
osoby a čísla).
2. Osobitnou skupinou sú slová tvorené na spôsob citosloviec zo slovies. Sú to
izolované slovesné základy pich, kop, chmat, ryp, myk, kopŕc ap. Nejde tu
o meravenie slovesného tvaru, ale o akýsi obrátený slovotvorný postup, ktorý
by sme pri citoslovciach mohli označiť za produktívny.
Svojou syntaktickou charakteristikou tieto citoslovcia ostávajú v rámci
slovies. V primárnom citoslovcovom postavení (slovo-veta) sa môžu vyskytnúť
iba potenciálne, a to iba vtedy, keď sa z príslušného slovesného deja dá okrem
pohybovej vyčleniť aj zvuková zložka. Vtedy sa citoslovce môže stať skutočne
zvukomalebným. Ale v týchto prípadoch sa stráca aj pocit odvodenosti od
slovesa. Citoslovce sa stáva primárnym. (Je to opačne ako pri primárnych
citoslovciach: tam je podmienkou fungovania v úlohe slovesa vyčleniteľnosť
dynamickej stránky.) Možno napríklad zistiť, že citoslovcia fac (fác), ryp sú
slovesného pôvodu. Ale dnes môžu fungovať ako primárne zvukomalebné
slová [Vtom — fác! treskne mu zaucho, (BáZUS)] a v jazykovom povedomí sa môžu
chápať ako odvodzovací základ pre slovesá facnúť, rypnúť.
Citoslovcia z podstatných mien
1. Z vokatívu a zo zvolacieho a oslovovacieho nominativu. Najmä vokatív
a zvolací nominativ má veľmi výrazné citové zafarbenie. Citová zložka často
nadobúda prevahu nad významovou. To je tu základ prechodu k citoslovciam.
Ďalšou charakteristikou takto vznikajúcich sekundárnych citosloviec je tvarová
deformácia.
Citoslovcia tohto druhu vznikajú jednak z holého vokatívu alebo nominativu,
jednak zo syntagmatiekýeh spojení.
824