Slovenská akadémia vied - SAV

vlastne ide implicite o predčasnosť, pretože medzi Časom príslušného deja
a časom prehovoru (referovania o ňom) sa odohral (odohrával) dej, ba často
niekoľko iných dejov. Veľa ráz ide len o konštatovanie toho, že dej nie je bezprostredne,
práve minulý.
Otec sa bol vyučil svojmu remeslu v Stranové, a ked sa stal tovarišom, išiel na vandrovku
do Posti, kde u istého predmestského krajčíra pracoval tri roky. (JéGé) — „Ja
som ten Anatol Barabás, čo sa bol oženil s Aničkou Húsatkom, s dcérou starej Katry
PastrnáČky. Vyhnala ma, striga,, a teraz sa nemám kde obrátií." (ONDBEJOV) — Paulínka
v ňom hned pozná ťarbavého sedliako, ktorý si bol chcel raz dať do maštale zaviesť
vodovod, (šVANTNEB) — Ktorýsi Francúz bol napísal, že „niet umeleckého diela bez
spolupráce diabolskej" ... (A. MA/TUžKA) — I veľmi sa v tom svojom jedináčkovi tešili,
lebo ho kráľovná už na staré dni bola porodila a ani predtým nikdy dietok nemala.
(DOBšINSKý - , POVESTI)
Budúci čas — Futúrum
Základné použitie
Indikatívom futúra sa vyjadrujú deje, ktoré sa budú diať po ich oznámení
(po čase prehovoru). Budúci dej chápe autor prehovoru ako nepodmienený,
istý — taký, čo sa bude diať po uplynutí istého časového intervalu. V momente
prehovoru teda budúci dej jestvuje len v predstave hovoriaceho ako plánovaná
skutočnosť. Svojím významom sa tvary futúra nedokonavých slovies dotýkajú
s tvarmi prézenta dokonavých slovies.
„To je to, mamo," ozve sa Paľo od stola, „že Anča Kutuškovie nikdy žena moja
nebude!" (TIMBAVA) — Ked sa budeš usilovať, všetko môže z teba byť, vieš? (BáZUS) —
Všetci priestupníci, ked sa dnes ráno po oblohe rozhliadli, pocítili silné bodnutie do
srdca, lebo boli už istí, žo ich hriechy budú dnes trestané a že ich rováš zrežú celkom na
hladko, (KUKUčíN) — Paulínka poslúchla. Ide, teraz ju síce nesú, ale o dva roky sa
postaví sama na nohy a pôjde. Najprv neisto, pomaly, budú ju musieť podoprioť, potom
smelšie a rozhodnejšie, stále rozhodnejšio, nebude cítiť únavu ani strach, (šVANTNEB) —
„Chlapci," zastane vedľa nich na brehu Anka Krdanka a vraví im už po druhý či tretí
raz, „ja vám ponesiem hláče!" (BáZUS)
Okolnoflť, že budúce deje môže prekaziť dajaká nepredvídaná prekážka, spôsobuje,
že sa deje vyjadrené futúrom chápu ako deje s nižším stupňom reálnosti, a to v porovnaní
s dejmi prítomnými, ale aj minulými. V tomto znaku futurálnyoh dejov majú základ
rozličné štylistické funkcie futúra.
Sekundárne použitie
1. Pravdepodobnosť, odhad.
Keď autor prehovoru nemá istotu, či príznak, ktorý v prítomnosti pririeka
istej veci, je reálny—ak príznak môže, ale aj nemusí v skutočnosti jestvovať —
jeho platnosť vyjadrí futúrom.
Tu přechodí verandou väčšia skupina ľudí. Tri mladé dámy, v jednakých bielych
toaletách, slamených prostých klobúkoch. Podľa šiat budú to sestry, (KUKUčíN) — „A kde
534