Slovenská akadémia vied - SAV

Pojem morfologická kategória je užší ako pojem gramatická kategória, lebo gramatické
kategórie sú dvojaké: morfologické a syntaktické. Morfologické kategórie sa odlišujú od
syntaktických obsahom aj formou. Syntaktické kategórie sa totiž týkajú konštrukcií,
kým morfologické kategórie sa týkajú len tvarov slov. Tvary slov slúžia obidvom druhom
kategórií, a preto je správne volať ich gramatickými tvarmi.
Obsahom morfologickej kategórie je všeobecný význam týkajúci sa celého
radu slov alebo celého autosémantického slovného druhu a opierajúci sa o skutočnosť
(o odraz mimo jazykovej skutočnosti) v istých bodoch. Vo všeobecnosti '
platí, že nijaká morfologická kategória neexistuje bez pojmového obsahu. Morfologické
kategórie majú len autosémantické slovné druhy. Obsah morfologickej
kategórie je vyššou abstrakciou ako ich lexikálny význam. Morfologický
význam vyrastá z lexikálneho a je navrstvený na ňom. Bez lexikálneho
významu sa morfologický význam totiž ani nemôže uplatniť, keďže obsahom
morfologickej kategórie je vzťah a obsahom lexikálnej jednotky (lexémy) je
súhrn druhových vlastností vecí samých.
Morfologický význam sa kryje so zodpovedajúcim pojmovým obsahom čiže
s odrazom skutočnosti len do istej miery, pričom stupeň zhody je pri jednotlivých
morfologických kategóriách rozličný. \
Pri niektorých morfologických kategóriách je stupeň uvedenej zhody veľmi
malý. To znamená, že také morfologické kategórie sú veľmi vzdialené od
pojmového obsahu. Napríklad pri morfologickej kategórii menného rodu
podstatných mien ide o rozdiely v pohlaví, o triedu mužských osôb a o triedu
mláďat. Tieto lexikálnosémantické kategórie majú istý dosah pre morfologickú
kategóriu menného rodu substantiv. Prirodzený rod (pohlavie osôb a zvierat)
sa spravidla kryje s menným rodom, ale z istých príčin môže byť medzi nimi aj
rozdiel. Povedzme dospelé osoby mužského pohlavia sa pomenúvajú substantívami
mužského rodu — chlap, mní, otec, letec, učiteľ ... A dospelé osoby ženského
pohlavia sa spravidla pomenúvajú substantívami ženského rodu — zena,
matka, učiteľka, letkyna ... Podobne je to aj pri nedospelých osobách: syn —
dcéra, žiak — žiačka, vnuk — vnučka ... Ale aj tu sú možné rozdiely; napr.
slovo dievča stredného rodu je v protiklade so slovom chlapec mužského rodu.
Trieda mužských osôb dala vznik tzv. štvrtému gramatickému rodu, ktorý
je vyznačený na obidvoch číslach najmä totožnosťou tvarov 2. a 4. pádu
(G.—A. sg. chlapa, G.—A. pi. chlapov). Ale aj tu je už rozdiel v gramatickom
stvárnení tohto podkladu z reality: názvy zvierat sa v jednotnom čísle chápu
ako názvy osôb : G.—A. sg. orla, medvěda, ale v množnom čísle sa pokladajú
za neosobné : G. pi. orlov, medveďov, ale A. pi. orly, medvede.
Menný rod je v slovenčine formálnym delidlom podstatných mien, delidlom,
ktoré je formálne zakotvené v systéme pádových prípon: preto sa napr. v slove
dievča neuplatňuje prirodzený rod. Substantivum dievča totiž má paradigmu
charakteristickú pre názvy mláďat, ktoré sú napospol stredného rodu. V širšom
3 Morfologia 33