Slovenská akadémia vied - SAV

zadržať, vydržať, preležať sa, vyležat, odležať, zaprašťat, zavrešťať, zavrždaf, zaspať,
prespať, vyspať, pospať si, prespať sa, vyspať sa, naspat sa ...
Medzi slovesami vzoru kričat — kričím sú jednak primárne slovesá, ako
pršať, kričat, trčať, ležať, držať, jednak sekundárne, slovesá, zväčša onomatopoického
rázu, ako mečať, erdžat, mrnčať, cvendžať, čušať, šušťať ... Primárne
slovesá tohto typu sa už netvoria. Ale sekundárne slovesá odvodené od citosloviec
tvoria sa aj dnes, pravda, vo veľmi obmedzenom množstve.
Vcelku nie je vzor kričať — kričím dnes už produktívny, i keď je tu ešte
malá možnosť tvoriť zvukomalebné slovesá z interjekčných základov. No aj
s týmto typom konkuruje oveľa produktivnější typ fikat (ktorý však patrí do
vzoru chytať — chytám).
Slovesné triedy
Na základe spoločných morfematických vlastností tvarov možno slovesné
vzory zadeliť do väčších skupín — do slovesných tried. Toto zoskupenie má
význam najmä pre školskú prax, lebo sa ním uľahčuje zvládnutie zložitého
systému slovesných tvarov.
Slovesné tvary možno zoskupiť do slovesných tried alebo podľa neurčitkovej
tematickej morfémy, alebo podľa prítomníkovej tematickej morfémy. To je
základné triediace kritérium. Ostatné črty morfematickej štruktúry slovesných
tvarov sú iba pomocnými kritériami.
Triedenie podľa neurčitkovej tematickej morfémy berie viac ohľad na tvorenie
slovies ako pomenovacích jednotiek. Preto je toto triedenie vhodnejšie na
zachytenie vývinu jazyka, pre historickú gramatiku.
Oproti tomu triedenie podľa prítomníkovej tematickej morfémy je vhodnejšie
na zachytenie súčasného stavu morfologickej stavby jazyka. Tu sa
berú do ohľadu podobné vlastnosti slovesných tvarov, aké sa uplatňujú pri
triedení tvarov iných slovných druhov — podstatných mien, prídavných mien,
čísloviek a zámen.
Na základe zakončenia neurčitkového kmeňa sa v slovanských jazykoch
začlenili pravidelné slovesá do šiestich tried. Toto triedenie je staršie. Na slovenský
materiál ho aplikoval J. Damborský. V tomto triedení sa prihliadalo
viac na historické fakty ako na dnešný stav jazyka, lebo sa za kritérium tried
vzali historicky najstaršie doložené alebo až etymologicky rekonštruované
tvary. V tomto triedení je šesť slovesných tried.
I. trieda nemá infinitívnu kmeňotvornú príponu a rozčleňuje sa podľa
zakončenia koreňa na štyri vzory: nies-ť, ža-ť, trie-t, pi-t;
II. trieda má infinitívnu kmeňotvornú príponu -nú- a rozčleňuje sa na dva
vzory: mi-nú-ť, pad-nú-t;
III. trieda má infinitívnu kmeňotvornú príponu -e- a rozčleňuje sa na tri
vzory: rozum-ie-ť, vid-ie-ť, drž-a-t:
459