Slovenská akadémia vied - SAV

v rozprávkach i bobrica, drozdica, hrošica, ježica, łosica, mrožica, račica, slonica,
sobica, tigrica, tulenica, havranica, zajačica. Názvy jašter a jašterica sú významovo
disparátne.
Pri pomenovaniach hospodárskych zvierat sú zväčša heteronymné rodové
názvy. Pretože hospodársky dôležitejšie býva pri týchto zvieratách ženské
pohlavie, slúži tu ako súhrnný názov feminínum: kus — gunár, kačka — káčer,
krava — bujakjbýkjvôl, koza — cap, mačka — kocúr, ošípaná/sviňa — kanec/brav,
ovca — baran, sliepka/kura — kohút, srna — srnec; ale kôň]žrebecjvalach — kobyla,
pes — suka.
Ostatné názvy zvierat nerozlišujú prirodzený rod a ich mužský alebo ženský
rod má len všeobecnú gramatickú platnosť: potkan, lasica, ryba a i. Rodové
názvy sa k nim v praxi tvoria pomocou slov samec — samica, samSek — samiSka,
samčí — samiSí: lososí samec — lososia samička, samčí kapor, samici kapor;
alebo sa hovorí len všeobecne samec — samička; pri vtákoch sa používajú na
vyjadrenie rodových rozdielov názvy sliepka — kohút, sliepočka — kohútik:
tetrovia sliepočka — tetroví kohútik.
Názvy živých bytostí jestvujú aj v strednom rode. Sú to jednak augmentatíva
od maskulín a feminin: chlapisko, chlapčisko, huncútisko, ,uSitelisko;
medvedisko, šarkanisko, psisko; babisko. Neutrum tu signalizuje oslabený rodový
význam.
Potom je tu celá skupina názvov mláďat, vymedzená formálne osobitným
typom skloňovania dievča: cigánča, čierta, človieča, dieťa, dojča, drotárča,
druháča, hólóbriadča, krstňa, nemluvňa, nalezenča, pachoľa, pána, pánča,
pastierča, pastorča, pohanča, prôšta, prváča, sedliača, strídža, vnúča, žíďa,
žobráča; btša, drozda, háda, kusa, jahňa, jelcnSa, kačica, kozia, królica, kukúča,
kurča, lasica, lastovlča, levica, lišta, medvieďa, morča, mýša, orlíča, osľa,
prasa, psíča, sojča, škovránča, šteňa, teľa, víSa, vrabca, vráňa, výžľa, zajaca; bába,
hól/úbä, jalová, jastriabä, rýbä, sóvä, žiabä, žriebä.
Niektoré názvy z tejto skupiny stratili pôvodný význam: knieža (v zhode
i ako mask.: ten knieža, knieža tak rozhodol; pórov, rodovú dvojicu knieža —
kňažná), dievča (rodová dvojica dievča — chlapec), zviera. Plurál deti označuje
na základe protikladu rodičia — deti popri pôvodnom význame prenesene
i dospelé osoby (pórov, k tomu i formálne priklonenie k mask.: deti, defom,
deťoch, deťmi).
Analógiou vznikli názvy tohto typu na expresívne pomenovanie odrastených
alebo dospelých osôb i vecí: chlápä, chlapča, žieňa; borievča, drievä,
chlebíča, kvieta, orieša, plánča. Názvy dúpä a púpä nemajú už expresívny
význam.
137