Slovenská akadémia vied - SAV

ktosi, niečo, čosi, kým všeobecný podmet možno vysloviť slovami ľudia, všetci,
človek, ktokoľvek, nikto, nik.
Ak sa neurčitým subjektom chápe osoba (neurčitá osoba), sloveso je v tvare 3. os. sg.
maskulína. Osobný neurčitý subjekt je častý v prirovnaniach: Dieta jačí, akoby ho na
nože bral (akoby ho niekto na nože bral). Ak sa neurčitým subjektom chápe vec, sloveso
je v tvare 3. os. sg. neutra. Je častejší pri opise a rozprávaní: Napovale puklo (= na povale
čosi puklo).
Vo vetách so všeobecným subjektom používame tvary všetkých osôb, ale
vždy sú to tvary maskulína, lebo všeobecný subjekt sa hodnotí ako osobný:
človek, ľudia, všetci, ktokoľvek, nik.
Od dvojčlenných viet s neurčitým vecným podmetom, ktoré schematicky
možno zachytiť ako (X) — P, treba odlišovať variant jednočlennej vety so
všeobecným ukazovacím zámenom to, ktorý sa dá schematicky zachytiť
ako X — F. Zámeno má prevažne citový význam. Sloveso je alebo neosobné,
alebo osobné (lenže v tomto prípade je v neosobnom tvare).
Nože všakver väčšmi to hrmí že pri vašej ihleí (KUKUčíN) — Poriadne to vo mne heglo,
ale bolesť som necítil, (MOBIC) — Rozpojil prsty, zakliesnuté do seba, až to v tichu prasklo,
a znovu ich spojil, (umlč)
B. Neosobné tvary majú aj neosobné, aj osobné slovesá.
Neosobné slovesá použité v pôvodnom význame majú určité tvary, pri
ktorých sa podmet vyjadriť nemôže ani osobným zámenom, ani iným slovom.
Tieto tvary neosobných slovies neobsahujú kategóriu osoby ani čísla, hoci sú
zhodné s tvarmi 3. osoby sg. neutra osobných slovies. Sú to teda z hľadiska
gramatických kategórií neosobné tvary.
Na pozadí rozvinutej kategórie osoby a čísla a gramatického rodu možno chápať
3. os. sg. neutra ako neutralizáciu protikladov osoby, čísla a rodu. V rámci kategórie sa
protiklady rušia a celú kategóriu zastupuje tvar, ktorý je ináč nositeľom bezpríznakového
člena protikladu.
Sú to predovšetkým slovesá, ktorými vyjadrujeme prírodné, atmosferické
deje, psychofyzické stavy a tzv. tajomné deje, ako napr.: pršať, mrznúť, hrmieť,
svitať, stmievať sa, otepliť sa, ochládzať sa; odľahnúť niekomu, pľuštat niekomu,
šupieť niekomu, smädiť niekoho, omínať niekoho, oziábat niekoho; strašit, mátať,
vodit
Bol to vyhrážavý zvuk a poslanca Ferkodiča v teplom zvrchníku zamrazilo, (MINáč) —
Ked sa zvečerilo a zvalila sa tma, zažali si pri brehu Hlbokého potoka sviečočku, aby do
nastávajúcej práce lepšie videli, (HEčKO)
Neosobné tvary majú však aj osobné slovesá. Sú to určité tvary dvojakého
druhu: jednak nezvratné, jednak zvratné neosobné tvary.
Nezvratné neosobné tvary osobných slovies sa rovnajú neutralizovanému
členu kategórie osoby, čísla a menného rodu, teda tých kategórií, ktoré sa
k prísudkovému slovesu dostávajú od podmetu vety.
466